Piešťany

Mesto Piešťany s počtom obyvateľov cca 32000 leží v juhozápadnej časti Slovenskej republiky v severnom výbežku Podunajskej nížiny v nadmorskej výške 162 m. Mesto sa rozprestiera pri pri rieke Váh v priamom dotyku s vodnou a chránenou štúdijnou plochou Sĺňava.
Z východnej strany mesto priamo lemuje pohorie Považský Inovec, na západe od mesta vo vzdialenosti cca 10 km sa tiahne pohorie Malé Karpaty.

Okrem svojho liečebného významu sú dnešné Piešťany vyhľadávaným strediskom cestovného ruchu. Iba málokto však vie, že tento región má i svoj historický význam. Piešťany napríklad patria medzi archeologické lokality s najstarším európskym osídlením. Hoci prvá písomná zmienka o Piešťanoch sa objavuje až v roku 1113, dávno predtým tu pulzoval čulý život a v okolí piešťanských teplíc sa vystriedali desiatky kultúr.
V okolí Piešťan sa praveký človek objavil už v staršej dobe kamennej. Dostatok zveri pri termálnych prameňoch sem prilákal pravekých lovcov. Približne pred 25 000 rokmi, v mladšej dobe kamennej, už môžeme sledovať husté osídlenie. Svedčia o tom nálezy sídlisk a nástrojov s tzv. volútovou a maľovanou keramikou. Z tohto obdobia je i svetoznáma soška tzv. Moravianskej Venuše vyrezaná pravekým človekom z mamutoviny.
V mladšej dobe železnej prišli do okolia Piešťan keltské kmene, najmä Kotíni, ktorých vytlačil germánsky kmeň Kvádov. Bojovní Kvádi neskôr museli neúspešne odrážať útoky rímskych légií, ktoré mali opevnené tábory na ľavom brehu Dunaja.

Slovanské kmene začínajú túto oblasť osídľovať v 5. a 6. storočí. Obyvateľstvo bolo prevažne roľnícko-pastierske. Najviac nálezov z tzv. doby hradištnej sa datuje do 7. a 8. storočia. Časy Veľkomoravskej ríše z 9. st. nám pripomínajú najmä archeologické nálezy z veľkomožského dvorca na Kostolci pri Ducovom.
Roľnícka obec Piešťany vzniká pravdepodobne okolo roku 1000, kedy sa pričinením kráľa Štefana I. sformoval uhorský štát. Prvá písomná zmienka o Piešťanoch pochádza z listiny kráľa Kolomana I. z roku 1113.
V prvej polovici 13 st. patrila obec pod správu kráľovského hradu Bana. Prvými feudálnymi vlastníkmi obce, ktorá patrila pod tematínske panstvo – podľa hradu Tematín, sa stal rod Hunt-Poznan. Ďaľším zemapánom Piešťan bol Matúš Čák Trenčiansky, po ňom grófi z Úljaku. V prvej polovici 16 storočí sa feudálnymi pánmi obce stali Thurzovci z Hlohovca. V 17. storočí boli majiteľmi Piešťan rody Berčéniovcov a Forgáčovcov.
Od roku 1720 sa majiteľmi kúpeľov a feudálnymi pánmi Piešťan stali hlohovskí grófi Erdödyovci, ktorých potomkovia boli majiteľmi kúpeľov až do prvého poštátnenia v roku 1940.

Začiatkom 19. storočia uskutočnil gróf Erdödy v kúpeľoch rozsiahle úpravy.
V 19. storočí boli postavené murované Napoleonské kúpele. Svojmu účelu slúžia i dnes. Podstatný obrat v piešťanských kúpeľoch nastal až v roku 1889, keď si ich postupne na 99 rokov prenajala firma Alexander Winter a synovia. Po zrenovovaní kúpeľných a ubytovacích objektov začali s novou výstavbou. Postavili Kúpeľnú dvoranu, letné divadlo, hotel Thermia Palace a kúpele Irma, termálne kúpalisko Eva a pod. Winterovci sa zaslúžili o to, že v období prvej republiky sa mesto stalo svetoznáme nielen ako kúpele, ale aj ako kultúrne a športové centrum.
V auguste roku 1945 dostala obec Piešťany štatút mesta s právom vybrať si a používať mestský znak. Stal sa ním známy symbol kúpeľov – barlolámač.

V období socializmu prebiehala ďalšia výstavba mesta i kúpeľov. Vybudovali sa nové sídliská, školy, Dom umenia, na Kúpeľnom ostrove bol v 70-tych a začiatkom 80-tych rokov postavený veľký liečebný komplex Balnea.
Od roku 1989 mesto získalo novú tvár rekonštrukciou budov v jeho centre, či vynovenou pešou zónou.
Súčasné Piešťany si so svojimi možnosťami rekreačného, spoločenského a kultúrneho vyžitia naďalej zachovávajú ráz a charakter kúpeľov medzinárodnej úrovne.