Tourist-Channel Slovakia: New homepage!
Test
14.11.2018
Kliknite a pozrite si Hit na dnes!Kliknite a pozrite si Hit na tento týždeň!Klknite a pozrite si Hit na tento mesiac!Kliknite a pozrite si Hit na tento rok!Nachádzate sa na stránkach www.tourist-channel.sk v slovenskom jazyku!Nachádzate sa na stránkach www.tourist-channel.sk v slovenskom jazyku!Stránky www.tourist-channel.sk v anglickom jazyku!Stránky www.tourist-channel.sk v anglickom jazyku!


English
Erb

Mošovce

Skutočná poloha obce Mošovce
 Zvýraznená atrakcia:  Rokokovo klasicistický kaštieľ s rozsiahlym anglickým parkom
   
Mošovce-Pohľad na obec Mošovce
Pohľad na obec Mošovce
Mošovce patria k najväčším turčianskym obciam. Ich bohatú históriu dokladá nielen množstvo zachovaných pamätihodností, ale aj fakt, že svoje dejiny píšu už viac ako 780 rokov. Prvou písomnou zmienkou o obci Mošovce je donačná listina kráľa Ondreja II z roku 1233. Najprv sa rozvíjali ako kráľovská osada so slobodnou advokáciou, od polovice 14. storočia ako výsadné mestečko podriadené kráľovskému hradu Blatnica. Roku 1527 sa dostali do rúk rodu Révayovcov, ktorý takmer 400 rokov potláčal mošovské mestské práva.
Pôvodne boli Mošovce zložené z dvoch sídlisk: Prvé, Machyuch, sa rozkladalo na mieste dnešnej ulice Starý rad a druhé, Terra Moys, ktoré dalo mestečku aj svoje dnešné meno, stálo tam, kde dnes ulica Vidrmoch. A práve z tohto druhého názvu znamenajúceho Zem Mojšova odvodzujeme, že obec v dávnych časoch patrila istému Mojšovi, čo by mohlo byť skrátenou podobou zloženého slovanského mena Mojtech, podobného typu ako Vojtech alebo Mojmír. Historicky potom názov podliehal mnohým variáciám, od Mossovych, Mosocz, Mossowecz, villa regia Mayos alio nomine Mossovych, oppidioum Mayus sue Mosocz, Mosocz olim Mayus až po dnešné Mošovce. Osobitnou prastarou súčasťou Mošoviec je aj bývalá osada Chornukov, ktorej meno sa zachovalo v dnešnej podobe ako Čerňakov.
V minulosti boli Mošovce významným remeselníckym strediskom Turca. Remeselná výroba dosiahla skutočne veľký rozmach a v mestečku pôsobilo okolo 15 cechov, najdlhšie sa udržal cech čižmárov a najslávnejší cech kožušníkov.
Dnešné Mošovce možno charakterizovať ako významnú rekreačnú oblasť s množstvom pozoruhodností.
Zo stavebných pamiatok si zaslúži pozornosť najmä révaiovský rokokovo klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia s rozsiahlym anglickým parkom. Park nerušene prechádza do okolitej prírody, pretože väčšinu parkových objektov tvoria domáce dreviny. Z cudzokrajných drevín ako raritu možno spomenúť ginko dvojlaločné z východnej Ázie či gaštan jedlý. Park svojou rozlohou 16,5 ha patrí medzi najväčšie na strednom Slovensku. Založili ho baróni Révaiovci, pravdepodobne pred postavením nového kaštieľa. Rod Révaiovcov je známy od 13. storočia. Pochádza zo Sriemskej stolice. V roku 1556 a 1635 boli povýšení na barónov a 17.06.1723 na grófov. Po roku 1945 slúžil kaštieľ na školské účely: najprv tu bol Štátny detský domov pre vojnové siroty, v hospodárskej časti materská škola, neskôr osobitná škola internátna, po nej tu začalo fungovať Poľnohospodárske odborné učilište. V prvej polovici 90. rokov objekt kúpila od obce Slovenská filmová tvorba Bratislava, ktorá ho po rekonštrukcii využívala na rekreačné účely. Atraktívne interiéry tejto historickej stavby využili v minulých rokoch niekoľkokrát filmári. Naposledy sa tu nakrúcala sága o turčianskych zemanoch Alžbetin dvor. Po opätovnej rekonštrukcii a adaptácii sa kaštieľ využíval ako hotel Via Magna. V súčasnosti je opäť otvorený pre návštevníkov Mošoviec, ako Park Hotel, v ktorom sa uskutočňujú najmä svadobné obrady a hostiny.
Medzi zaujímavosti obce patria aj:
Mošovce-Dom Jána Kollára
Dom Jána Kollára
Rodný dom Jána Kollára, ktorý bol podobný mnohým mošovským domom. Stál v bývalej Ševcovskej ulici (terajšia Kollárova). Dom i ostatné časti boli drevené, iba sypáreň, ktorú postavil neskôr otec Jána Kollára, bola z kameňa. Dňa 16.08.1863 sa v Ševcovskej ulici rozšíril požiar. Okrem iných zhorel aj Kollárov rodný dom, z ktorého sa dodnes zachovala iba kamenná sýpka. V nej bola v roku 1974 vytvorená a v roku 1982 reinštalovaná pamätná izba. Od roku 2010, keď k pôvodnej sypárni Mošovčania pristavili rekonštruovanú stavbu rodného domu Jána Kollára podľa pôvodných nákresov, sprístupnili v nových priestoroch rozsiahlejšiu stálu literárno-múzejnú expozíciu. Expozícia podľa scenára Jozefa Beňovského na pamätných miestach, kde sa narodil, prežíval detstvo a vyrastal geniálny tvorca občianskej, ľúbostnej i politickej poézie národného obrodenia, prostredníctvom viac ako 250 autentických dokumentov dokladá Kollárovu životnú púť, prehľad literárnej tvorby i ohlas jeho diela na Slovensku i vo svete. Vzácnymi múzejnými predmetmi a početnými literárnymi originálmi i fotografiami expozícia približuje životné peripetie kňaza a básnika, bádateľa dejín slovanskej civilizácie, obdivuhodného autora teoretickej rozpravy o všeslovanskej literárnej vzájomnosti, hlásateľa humanistickej myšlienky o slobodnom rozvoji všetkých národov a národností Európy. Upozorňuje aj na text a pamiatku tohto vlastenca v obecných, národných a nadnárodných súvislostiach.
Mošovský gotický kostol najsvätejšej trojice s vežou patril v minulosti medzi najmonumentálnejšie sakrálne stavby v Turci. Veža ako významná dominanta mestečka plnila niekoľko úloh. Po mestečku i jeho okolí sa z nej rozliehal hlahol štyroch zvonov. Najväčší z nich – Obecný, bol uliaty v roku 1704 a vážil 900 kg, druhý sa nazýval Odschod, tretí Median, štvrtý, ktorý vážil 70 kg, niesol meno Umrláč. Samostatne v kostolnom múre bol umiestnený maličký zvon. Koncom 19. storočia bol kostol, vtedy už takmer 600-ročný, značne poškodený a ošarpaný. Keďže bol postavený na močaristej pôde, kamenná gotická klenba, hrubá približne 1,5 metra začala na mnohých miestach pukať. Hrozilo preborenie klenby, preto bol na podnet vtedajšieho patróna cirkvi, baróna Františka Révaia, kostol asanovaný. Nový neogotický kostol, ktorý vznikol na jeho mieste sa staval 2 roky.
Pôvodný evanjelický kostol z roku 1783 nemal vežu. Až náboženské zrovnoprávnenie umožnilo v Mošovciach evanjelikom postaviť kostol s vežou v rokoch 1864-1871. V rokoch 1973-1975 bola vykonaná generálna oprava kostola. Vymenili sa lavice, okná, chóry, ale i oltár a kazateľnica. Vo veži sú umiestnené tri zvony rôznych veľkostí, ktoré svojím zvonením zvolávajú Mošovčanov do kostola, či oznamujú niekoho úmrtie. Pôvodne zvony ohlasovali aj každú štvrťhodinu.
V roku 1911 si v západnom výbežku parku dali Révaiovci postaviť mauzóleum. Táto secesionizovaná pseudogotická stavba má dvojetážový charakter. Horná časť plnila funkciu kaplnky, spodná krypty. Hlavná loď sa vyznačuje krížovou klenbou. Fasáda je bohato členená neogotickými tvarmi. Dnes v zrekonštruovanom objekte sídli Múzeum mošovských remesiel, v ktorého expozícii sa nachádzajú nástroje používané pri výrobe chýrnych mošovských výrobkov.
Súčasťou parku je aj klasicistický záhradný pavilón s kruhovým pôdorysom a pristavenými bočnými krídlami. Kruhový pavilón s veľkými polkruhovými oknami je krytý kupolovitou strechou. Postavený bol v roku 1800 ako skleník. Donedávna sa využíval ako sklad náradia na údržbu parku, potom bol premenený na aquacentrum so saunou, masážami a bazénom s protiprúdom. Momentálne je opäť nevyužívaný.
Ďalšími zaujímavosťami sú napríklad pôvodné mošovské domy na ulici Starý rad, rodný dom Miloslava Schmidta na ulici J. Kollára, jazierko a Ostrov lásky v anglickom parku, rybníky a Barónov hrob s menom posledného potomka Révaiovcov, Františkom, ktorý sa nedal pochovať do rodinnej krypty, ale do hrobu na Haďom vŕšku uprostred nádherného lesa.
Turistika a oddych:
Obec Mošovce slúži ako východisko mnohých turistických trás. Napríklad dominanta horného Turca Drienok (1268 m n. m.), ktorý patrí k turisticky najatraktívnejším veľkofatranským vrcholom vôbec. Obľúbené sú aj turistické výlety do Blatnickej a Gaderskej doliny, výstupy na Tlstú (1379 m n. m.), Ostrú (1247 m n. m.) či na vzdialenejšiu Krížnu (1574 m n. m.) alebo Ostredok (1592 m n. m.). Územie Veľkej Fatry ponúka aj ďalšie značené turistické trasy ako napríklad na vrcholy Borišova, Lysca a Suchého vrchu. Milovníci turistiky poznajú aj jednu z najpríťažlivejších hrebeňových túr, tzv. Veľkofatranskú magistrálu. Bránou do Blatnickej a Gaderskej doliny je podhorská obec Blatnica. Svojím krasovým charakterom a zachovanými prírodnými lesmi, ktoré sú aj pralesovitého typu, patrí Gaderská dolina medzi najkrajšie a najdlhšie doliny na Slovensku. Zaujme najmä výbornými možnosťami pre menej a viac náročných turistov, svojimi zvláštnosťami, ako je úžina Čertová brána, rôzne skalnaté útvary, priehlbiny, diery a jaskyne ako napríklad Mažarná v úbočí Tlstej. Nenáročným je výstup na stredoveký Blatnický hrad, známy od roku 1300, na ktorom sa v posledných rokoch začali potrebné záchranné práce pre jeho zachovanie. Okrem jaskyne Mažarná, v ktorej sa našli stopy po eneolitickom človeku, možno navštíviť i Harmaneckú jaskyňu Izbica. Sprístupnená je od roku 1950 a patrí k najznámejším vo Veľkej Fatre.
Športovo-rekreačný areál Drienok poskytuje turistom ubytovanie v Penzióne Drienok, v chatovej osade a v kempe. Súčasťou areálu sú tenisové a volejbalové kurty, kúpalisko prevádzkované v letných mesiacoch, ohniská a detské ihrisko. Poskytovanie služieb cestovného ruchu je v Mošovciach dlhodobou tradíciou. Prvé kúpalisko v Mošovciach bolo otvorené v roku 1936. Areál a jeho okolie poskytuje vhodné podmienky i na krátkodobé športovo-rekreačné sústredenia firiem a škôl, každoročne sa tu organizujú podujatia ako napríklad zraz motorkárov, prírodný festival Drienok, volejbalový turnaj a mnohé ďalšie.
Od roku 2006 poskytuje Farma Jack Mošovce v neďalekom lese kurzy jazdectva na koňoch, vychádzky na koni v prírode, jazdu na koči a taktiež aj zregenerovanie chorých alebo zranených koní. Ponúkajú majiteľom liečbu koní prírodnými prostriedkami a čajmi, prípadne rekondičné pobyty pre športové kone po namáhavej sezóne. V súčasnosti na farme chovajú 17 koní, z toho 7 čistokrvných shagya-arabov a 3 plnokrvné araby.
Mošovce-Kaštieľ
Kaštieľ
Mošovce dali slovenskému národu veľa významných osobností, z ktorých najznámejšie sú hudobný skladateľ Frico Kafenda (1883-1963); spisovateľka Anna Lacková-Zora (1899-1988); literárny kritik, historik a básnik Štefan Krčméry (1892-1955).
Najvýznamnejším z rodákov je veľký básnik Slovanov, filozof a evanjelický kazateľ Ján Kollár (1793-1852), ktorý svojou básnickou skladbou Slávy dcera nesmrteľne vstúpil najmenej do dvoch národných literatúr. Slávy dcera účinkovala na vtedajšie i neskoršie pokolenia národovcov a vlastencov ako východisko i motív zároveň. V pôvodine a v prekladoch prenikla aj do širšieho slovanského a neslovanského sveta a naveky preslávila svojho tvorcu.
Dôležité kontakty:
Obecný úrad Mošovce, Kollárovo nám. 314/10, 038 21 Mošovce – 043/49 44 100,
www.mosovce.sk
ŠRZ Drienok, s.r.o., Na Drienok 460 – 043/49 44 172, 0905 442 831,
www.drienok.sk
Pohostinstvo U Standy, Partizánska 484 – 043/49 44 331, 0915 871 972,
www.ustandy.sk
Ubytovanie u gazdu, Kollárovo nám. 311 – 0907 709 176,
www.ubytovanieugazdu.eu
Smack & Café Sokolovňa – Viera Žilová, SNP 452 – 043/49 44 266,
Múzeum Jána Kollára, J. Kollára 22/16 – 043/49 44 244, 0905 378 312,
Farma Jack Mošovce, Rybníky 835 – 0911 613 698, 0903 613 699,
www.kmz-farmajack.sk

       


   ...ďaľšie obrázky obce Mošovce:
Mošovce-Bazény- Športovo rekreačné zariadenie Drienok
Bazény- Športovo rekreačné zariadenie Drienok
Mošovce-Drevené chaty - Športovo rekreačné zariadenie Drienok
Drevené chaty - Športovo rekreačné zariadenie Drienok
Mošovce-Murované chaty -Športovo rekreačné zariadenie Drienok
Murované chaty -Športovo rekreačné zariadenie Drienok
Mošovce-Evanjelický kostol
Evanjelický kostol
Mošovce-Katolícky kostol
Katolícky kostol
Mošovce-Mauzóleum
Mauzóleum
Mošovce-Alej pri parku
Alej pri parku
Mošovce-Skleník
Skleník
Mošovce-Socha J. Kollára
Socha J. Kollára


Domovská stránka obce:
http://www.mosovce.sk
Email adresa obce:
mosovce@mosovce.sk

Info:
         e-mail: trade@ba.psg.sk
         tel.: 00421-903447629, 00421-650340155
   
Atrakcie
      
E-mailujte nám
 
domov

hore