Hrhov

Názov obce: v roku 1263 Gurgev, 1365 - Gergew, 1920 - Hrbov, 1927 - Hrhov, maďarsky Tornagörgö, Görgö.
Obec Hrhov leží v západnom výbežku Turnianskej kotliny, zovretom strmými svahmi planín Dolného a Horného vrchu, pod majestátnym bralom Holubej skalu. K Holubej skale sa viaže povesť o kráľovi Bélovi IV., ktorý tu na úteku po prehratej bitke s Tatármi na rieke Slanej našiel so svojím sprievodom útočisko a nasýtil sa vajíčkami divých holubov. V neskoršom období sa sem kráľ rád vracal, dokonca si tu na mieste zvanom palota nechal postaviť aj kúriu. Traduje sa, že tu boli napísané niektoré jeho listiny.

Chotár obce je osídlená už od hlbokého praveku, čo dokazujú archeologické nálezy z doby kamennej, bronzovej, laténskej či rímskej v lokalitách Veľký Paklan, Hradisko, či v početných jaskyniach južného svahu Horného vrchu, spomedzi ktorých sú najznámejšie Oltárna či Veterná. Začiatkom 14. storočia sa obec stala majetkom mocného rodu Bebekovcov, náhrobný kameň Juraja Bebeka II. z roku 1381 vyhotovený z tzv. brezovského mramoru červenej farby je dnes umiestnený v rímskokatolíckom kostole, postavenom v roku 1500 na staršom základe a v 17. storočí obohnanom obranným múrom, sčasti dodnes zachovaným.
Kostol reformovanej cirkvi bol postavený podľa tolerančného patentu v roku 1784 a po viacerých požiaroch prestavaný. Oba kostoly sú dodnes štátom chránenými kultúrnymi pamiatkami.

Pohľad na hlavnú ulicu (Autor: Jozef Peniaško)

Obyvateľstvo obce sa živilo predovšetkým poľnohospodárstvom. Široko - ďaleko bola preslávená hrhovská zelenina, kvôli ktorej hrhovčania dostali prezývku "répášok" (z maďarského "répa" - mrkva), ale aj chov oviec a kôz bol široko rozvinutý. Traduje sa, že holé svahy Horného vrchu sú bez porastu, lebo ho spásli stáda hrhovských kôz. Váženými obyvateľmi obce boli mlynári, veď ešte v polovici 20. storočia boli v dedine štyri mlyny, z ktorých je jeden ešte i dnes v prevádzkyschopnom stave. Niekoľko ďalších mlynov bolo aj na brehu potoka Turnianka a jeden dokonca v tzv. Veľkej doline na úbočí Horného vrchu, na dnes už vyschnutom potoku. Pestovanie konopí a ich spracovanie, ako aj tkanie látok z nich bolo zamestnaním žien. Veľkej obľube v širokom okolí sa tešili aj hrhovskí murári.
Nad obcou sa nachádza jedna z najbohatších krasových vyvieračiek Slovenského krasu, s výdatnosťou priemerne 270 litrov za sekundu. Jej vody padajú z okraja travertínovej kopy malebným vodopádom do hĺbky 14 metrov, ponúkajúc zátišie nefalšovanej prírody uprostred obývanej zóny.

Hore strmými zrázmi viedlo v minulosti na planinu Horného vrchu viacero chodníkov a ciest. Z nich sa dnes zachovali hlavne Lúčanský chodník a cesta zvaná Mál vedúca do Bôrky. Názov tejto cesty pochádza z latinského malus, teda zlý a vzťahuje sa na jej obtiažnosť ako aj na zbojníkov, ktorí sa s obľubou v jej okolí zdržiavali. Dnes vedie na Horný vrch značená turistická cesta, v jej blízkosti sa nachádza známa priepasť Čertova diera. Pútnik, ktorý prekonal výškový rozdiel takmer päťsto metrov medzi obcou a planinou Horného vrchu, je odmenený nádherným výhľadom, dosahujúcim na východe až na Slanské vrchy za Košicami. Lesy hlavne Dolného vrchu, ukrývajú množstvo zveri, o ktoré sa starajú členovia Poľovníckeho združenia.
Vodná plocha vždy zvýrazňuje krásu krajiny. Holubia skala zhliada svoj odraz vo viac než 270 hektárovej ploche rybníkov, poskytujúcej útočisko množstvu vodných vtákov, z nich za spomenutie stojí viacero druhov volaviek, bučiak, trsteniarik a mnohé ďalšie. Rybníky sú hospodársky využívané, poskytujú však aj možnosť rekreácie, hlavne vodné športy a miesto na prechádzky, či pozorovanie vodných vtákov.

Zvláštne miesto si zaslúži tunajšia zvláštnosť - miestna odroda travertínu. Mäkký pórovitý kameň, z ktorého sa v minulosti stavali budovy, je ľahko opracovateľný. V obci sa nachádza niekoľko pivníc na víno, či zeleninu, vytesaných do travertínového masívu.

---

Obec leží v hlbokej doline potoka Turnianka, zovretej strmými stráňami planín, zo severnej strany Horného a z južnej strany Dolného vrchu. Rozorvané stráne Horného vrchu sa na jar zahaľujú do kvetinového hábu, na tejto fotografii sú kosatce nízke. Z planiny Horného vrchu, ktorá prevyšuje obec o viac než 500 metrov, sa otvára výhľad ďaleko na východ, kde ho ohraničujú Slanské hory.

Málo dedín sa môže pochváliť tým, že v ich strede sa nachádza vodopád. Výdatný tok potoka Fej vytvoril po dlhé tisícročia travertínovú kopu, na ktorej ležalo pôvodné osídlenie. Odťažením časti travertínovej kopy vznikol 14 metrov vysoký vodopád. Vyťažený travertín slúžil ako stavebný materiál pri stavbe domov, hospodárskych budov a pivníc. V chotári Hrhova sa nachádza jedna z najhlbších priepastí. Doteraz ju jaskyniari preskúmali do hĺbky 175 metrov.