| |
|
Obec vznikla v 12.storočí na území Gemerského kráľovského hradného panstva. Prvé zmienky o obci "KWU" sú známe od roku 1243 v darovacej listine kráľa Bélu IV., ktorou obec ako odlúčený majetok od Gemerského hradu daroval Bebekovcom. Z jej chotára sa v 13.- 15. storočí vytvorilo celkom sedem oddelených usadlostí. Veľmi rýchle osídľovanie sa začalo v roku 1273, keď toto územie patrilo podľa darovacej listiny TAR-DETRE a nazývalo sa "Koy-terra". Išlo o pevné osídlenie (villa) s veľkým územím a hradom, ktorý sa podľa Dr. Gustava Reussa nazýval Zámečkom a bol postavený nad potokom Rakýš, nad terajšou obcou Rákoš na úpätí vrchu Železník.
Hrad spustol v dobe príchodu husitov do tejto oblasti. Kameňanský hrad ešte počas tureckých nájazdov v roku 1555 bol funkčný a zanikol pozdnejšie ako kláštor. Už od roku 1273 obec získala právo voliť si richtára a stala sa poddanským mestečkom s možnosťou slobodného sťahovania, so súdnym a testamentárnym právom. Názov Kameňany je od roku 1564 od založenia evanjelickej cirkvi h.v.
|
|
V stredoveku bol v chotári františkánsky kláštor. Predpokladá sa, že tento kláštor mohol vzniknúť v období medzi rokmi 1243 - 1450, lebo sa spomína v darovacích listinách Ákosovcov. Podľa záznamov kardinála Pázmányho kláštor obývali františkánski mnísi. Doposiaľ sa nepodarilo zistiť, kde kláštor stál.
V roku 1555 spustošili obec Turci a počet obyvateľov klesol na štvrtinu. V 16. storočí tu stáli pece na výrobu železa. Okrem poľnohospodárstva a chovu oviec sa obyvatelia zaoberali obchodom a pálením pálenky. V každom dome pálili pálenku zo žita. Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa pálenka v Kameňanoch pálila z obilia, neskôr z ovocia, najmä zo sliviek.
V súčasnosti s páli z ovocia a z drienok. Kameňanská drienkovica sa ponúka aj pri najvyšších štátnych návštevách.
Kameňany boli typické hrnčiarstvom, kožušníctvom, pláteníctvom a chýrnym liehovarníctvom. Kameňany mali príjem aj z miestnej jatky, z hostinca, z mlynov a pivovaru. Okolité trhy boli plné Kameňanských kupcov. Dovážajú žito, pšenicu, ovos, kukuricu, slaninu, cibuľu, preto ich posmešne nazývali "Cibulkéri".
Prírodné podmienky
|
|
Obec Kameňany leží na južnom svahu Slovenského rudohoria v terasovitej plošine v doline potoka Východný Turiec na sútoku malých potôčikov južne od vrchu Železník.
Na území kameňanského chotára sa rozprestiera Jelšavsko-Kameňanský kras s najvyšším vrchom Železník s nadmorskou výškou 813,5 m n.m. Pod vrchom Železník sa ťažila železná ruda, preto sa tejto lokalite od Sirka cez Rákoš, Turčok, Nandraž až po Kameňany v historických zápisoch hovorí aj Banský vidiek (lia Bálint).
V tomto horskom masíve prevažuje vápenec. Územie na severovýchodnej strane je vyplnené menšími plochami krasu, krasovými prepadliskami, podzemnými dierami, kavernami a úzkymi dolinami, ktorými pretekajú malé potôčiku a bystriny s čistou vodu, ktorá vyviera v studničkách a vyvieračkách.
Vápencové útvary sú pozorovateľné na povrchu terénu, ktoré sa časom premenili na bizarné obrazce. V lokalite sa nachádzajú kužeľovité vápencové vrchy a kotliny, v ktorých sa počas veľkých jarných dažďov zachytáva voda, ktorá vsakuje a preteká do podzemných dutín a priestorov. Vyteká na úpätiach vápencových svahoch ako vyvieračka.
Historické a kultúrne pamiatky
|
|
Evanjelický h.v. kostol pôvodne románsky postavený v 13. storočí, prestavaný v renesančnom štýle v 17. storočí. Obsahuje maľované drevené zariadenia z 18. storočia Oltárny obraz je od J. Czanczika z roku 1840. Na murive za oltárom sa nachádzajú zakryté a čiastočne aj otvorené farebné maľby. Na povale nad loďou kostola sa zachovali fresky. Zvonica je klasická. Veža je krytá klasickou prilbou. Na veži sú umiestnené dva zvony s veľmi pekným zvukom. Malá zvonica, prestavaná v roku 1603 má tiež dva menšie zvony. Jeden z nich je umieráčik. V Sakristii bola umiestnená latinská knižnica, ktorej torzo sa nachádza v ev.h.v. kostole v Revúcej.
Na Kameňanskom cintoríne sú pochovaní viacerí kultúrni a národní dejatelia, richtári, učitelia, farári ako napr. Michal Bakuliny, kapitán Hurbanovho vojska, národný buditeľ, pedagóg a slúžny Revúca, Jelšava, Kameňany, sestra Jozefa Škultétyho, Zuzana Škultéty rodená Nandráži. Ján Majer st., cirkevný spisovateľ, Martin Klanica, historik, ďalej sú tu pochovaní učitelia Leopold Čech, Karol Szabó Pazár, Ján Buchta, Ján Bábel, ale aj farári Karol Bradovka, Martin Viest, zeman talianskeho pôvodu Antóny, vojenský lekár Dr.Gočo, richtári Michal Nandrássy - Dalen, Martin Kristoph, Matej Beňo, Ján Gočo, Ján Chotváč, Michal Janko a posledný tajomník MNV Alexander Zuzindlák.
Narodil sa tu cirkevný spisovateľ Ján Majer ml. (1722-1784). Pôsobil tu pedagóg Michal Bakuliny (1819-1892), ktorý má tu aj náhrobník. V rokoch 1805-1810 tu pôsobil cirkevný historik Ján Ladislav Bartholomalides, ďalej tu pôsobili: historik Martin Klanica (1740-1810), Ján Majer st. (?-1722) cirkevný spisovateľ, Ľudovít Samuel Orfanides (1818-1889) pomológ, znalec ovocinárstva a Daniel Sinapius Horčička (1640-1688) spisovateľ.
Koncom 18.a začiatkom 19. storočia bola v Kameňanoch založená česká knižnica, ktorá obsahovala množstvo českých kníh. O tejto knižnici je veľmi málo historických pamiatok, z knižnice sa zachovalo len torzo pôvodných českých kníh. Najviac ich bolo zničených za existencie tzv. slovenského štátu. V blízkej Ratkovej bol založený "Čitateľský spolok Ratkovskej doliny pri ústrednej knižnici v Ratkovej". Knihy a časopisy cirkulovali medzi obyvateľmi Ratkovskej doliny a medzi obyvateľmi obcí Kameňany a Nandraž. Prvý slovenský čitársky spolok v Kameňanoch založil Samuel Orfanides učiteľ a pomológ.
|
|
Prvé slovenské divadlo uviedlo v Kameňanoch v roku 1866. Pri naštudovaní slovenských divadelných hier aktívne pomáhal profesor revúckeho gymnázia Dr.I.B.Zoch a slúžny M.Bakuliny.
Medzi pamiatky národnej minulosti a architektúry v Kameňanoch patria:
Pamätná tabuľa na evanjelickom kostole padlých v 1. svetovej vojne.
Pomník padlých v SNP pred obchodným strediskom Jednoty.
Náhrobník národného dejateľa M. Bakulinyho na miestnom cintoríne.
Evanjelický kostol postavený pôvodne v románskom štýle zo 17. storočia, prestavaný v rokoch 1716 a 1785 a renovovaný v rokoch 1920 a 1967 až 1969.
Zvonica klasicistická, veža krytá klasicistickou prilbou.
Ďalej sa zachovali neevidované pamiatky:
Náhrobník Judity Jerem na miestnom cintoríne. J.Jerem spomína PhDr. Ján V. Ormis - Dve ženy zo starého Gemera (Obzor Gemera, ročník VIII., čís.2, str.97).
Náhrobník Karola Bradovku, Zuzany Nandrážiovej rodenej Škultétyovej (sestry Jozefa Škultétyho) na miestnom cintoríne.
|
|