| |
|
|
Pohľad na obec
|
|
|
Obec, doložená z r. 1266, patrí k najstaršie doloženým obciam regiónu. Prístup do obce je z 3 km vzdialenej cesty č. 525, ktorá z Banskej Štiavnice prechádza údolím rieky Štiavnice a v obci Hontianske Nemce sa pripája na križovatku 3 ciest - jedna do okresného mesta Krupina a ďalej do Zvolena, druhá do neďalekého kúpeľného mesta Dudince a ďalej do susedného Maďarska a tretia cez Levice ďalej na západné Slovensko.
V poraste je turisticky známy strom - dub letný, známy ako Koháryho dub (výška 25m, obvod kmeňa 630 cm, najdlhšia vetva meria 14 m, eliptická koruna má objem 403 m3). Jeho vek sa odhaduje na viac ako 400 rokov.
|
|
Na starom cintoríne je vyše 200 ročná lipa.
Lesy, bohaté na lovnú zver umožňujú organizovať poľovačky. K spríjemneniu pobytu v prírode prispeje jazda na koni, na neďalekej súkromnej farme. V obci sa tradične pestovalo hrozno a vyrábalo víno. Na uskladňovanie vína sa využívajú pivnice kopané do pieskovca, nad ktorými stoja vinohradnícke domčeky. Celé toto zoskupenie vinohradníckych domčekov sa v miestnom nárečí nazýva "pivničke".
|
|
Okrem tejto zaujímavosti sa v obci napriek modernizácii bývania dochovali súvislé celky pôvodného historického urbanizmu typickej hontianskej stavebnej architektúry - vyrezávané drevené štíty striech, ornamentálne plastiky na kamenných stĺpoch brán, kamenných šambránach okien a kamenných náhrobníkoch, ako aj ručne kované brány, či kovové ornamentami ozdobené obločnice. Ručne tkané koberce, v nárečí nazývané "pokrovce", ešte donedávna vyrábali v niekoľkých domácnostiach.
K ďalším výnimočnostiam obce bezosporu patrí obecná studňa, ktorá je pre svoju kvalitnú vodu stále využívaná a to napriek tomu, že obec má od roku 1954 vlastný vodovod. V obci je neogotický kostol Ev. a. v. cirkvi, pochádzajúci z r. 1794, prestavaný v r. 1911. Za pozornosť stojí v strede obce stojaca zvonica, ktorá patrila k už neexistujúcemu kostolu.
|
|
Pre gurmánov môže byť zaujímavým spestrením bežných dedinských pokrmov vajcová haruľa, zvaná "baba", alebo pirohy plnené lekvárom a posypané makom, tvarohom, alebo orechami. Na sviatočných stoloch nechýba vynikajúca orechová, tvarohová, či maková štrúdľa.
V r. 1873-78 v obci pôsobil archeológ, botanik, etnograf Andrej Kmeť, v r. 1844-1911 prírodovedec Jozef Luňáček. V roku 1907 sa v obci narodil univ. prof. Ing. Samuel Stankoviansky, vedec v oblasti analytickej chémie, spolupracovník prof. Heyrovského, nositeľa Nobelovej ceny.
|
|
Obec je súčasťou mikroregiónu Južné Sitno, v chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.
|
|