| |
|
|
|
|
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1325. Bola založená v doline obklopenej hornatým krajom. Pre výhodnú polohu na medzinárodnej trase cesty a železničnej trate mala vytvorené podmienky pre rozvoj priemyslu a obchodu. Obec sa tak postupne rozrastala.
Jej rozvoj dospel v r. 2001 do vyhlásenia za mesto. Uznesením NR SR sa Krásno nad Kysucou so 6940 obyvateľmi a rozlohou 28 km2 s účinnosťou od 1.9.2001 stalo mestom.
|
|
Okrem historických objektov má mesto v súčasnosti popri moderných stavbách, na patričnej úrovni vybudovanú aj infraštruktúru a občiansku vybavenosť.
K mestu patria tiež osady v peknom horskom prostredí vhodné aj na rekreačné účely.
Najväčšou historickou budovou mesta je rím.-kat. kostol sv. Ondreja na Námestí mieru. Bol dostavaný v roku 1868 v neorománskom slohu a neskôr viackrát rekonštruovaný. Oltárny priestor zvýrazňuje obraz sv. Ondreja od A. Kamínka z roku 1937.
|
|
|
Priestor na zriadenie priemyselného parku
|
|
V roku 2000 pribudol v obci druhý kostol v miestnej časti Kalinov postavený predovšetkým z iniciatívy a finančných zbierok veriacich.
Zo súčasných budov je dominantou mesta kultúrny dom dostavaný v r. 2000. Jeho dokončenie bolo osobitne náročné, nakoľko išlo o dlhodobo rozostavanú a schátralú stavbu. Dnes je v ňom kinosála, knižnica, sporiteľňa, viaceré predajne a služby. Časť kultúrneho domu je vyčlenená pre Kysucké múzeum, ktoré v nej zriaďuje depozitár a výstavnú sálu. V múzejnickom štýle je v kultúrnom dome prevádzkovaná reštaurácia Gazdovský šenk.
K moderným stavbám mesta patrí aj nová bytová výstavba na sídlisku Struhy.
|
|
Ubytovacie služby s kapacitou 55 lôžok mesto poskytuje v rekonštruovanej budove ubytovne s reštauráciou pri štadióne TJ.
Okrem iných reštauračných zariadení slúži pre stravovanie a oddych aj reštaurácia "Pod vežou".
Vstup do mesta automobilovou dopravou je zo štátnej cesty I/11, ktorej trasa vybudovaná v r. 1985 vedie obchvatom mimo centra mesta. V súčasnom období sa pripravuje rozšírenie štátnej cesty druhým ťahom na spôsob diaľnice.
|
|
Okrajom mesta povedľa rieky Kysuca a úpätia lesa prechádza hlavná železničná trať zo Žiliny do Čadce a Českej republiky. Na mieste železničnej zastávky z r. 1871 sa nachádza nová priestranná železničná stanica s modernou čakárňou pre cestujúcich. Zo železničnej stanice vedie koľajová vlečka do priemyselnej zóny mesta, kde je viacero výrobných podnikov.
Za jestvujúcou priemyselnou zónou sa v úseku medzi štátnou cestou a miestnou komunikáciou nachádza zelená plocha, na ktorej je možné zriadiť priemyselný park za účelom vytvorenia nových pracovných príležitostí. Mesto k tomu hľadá investorov s vhodnými podnikateľskými zámermi.
|
|