Blatné

Obec Blatné leží v západnej časti Podunajskej nížiny 5 km od okresného mesta Senec. Juhovýchodná rovinná časť chotára je na nive potoka tečúceho cez obec. V minulosti niesol meno Sisek (podľa oblasti, z ktorej prišli chorvátsky kolonisti), Šifák, teraz Stoličný potok. Severozápadná kopcovitá časť, leží na trnavskej pahorkatine. Stred obce je 135 m nad morom, v chotári sú lokality s nadmorskou výškou 123 - 177 m n.m. Chotár je odlesnený, ma lužné a černozemné pôdy. Necelé 2 km na západ od obce sa rozprestiera rozsiahly les a kamenistá pôda, vhodná na pestovanie vinnej révy.
Od 18. storočia tu bola stanica dostavníkovej pošty na trase Bratislava-Trnava. Známym bol v tom čase zájazdový hostinec poskytujúci prístrešie a občerstvenie cestujúcim. Na potoku sa v minulosti nachádzali 3 vodne mlyny. Z nich jeden dal v rokoch 1842-45 postaviť súputník Antona Bernoláka a zakladateľ Učeného tovarišstva Alojz Végh, ktorý v obci dožíval jeseň svojho života.
Najstaršou pamiatkou v obci je pôvodne gotický kostol, ktorý sa spomína už v roku 1310. Jeho prvým známym patrónom bol svätý Juraj, neskôr bol zasvätený svätému Vojtechovi. V roku 1561 bol renovovaný a v roku 1742-45 sa vystaval nový barokový kostol s čiastočne zachovaným gotickým murivom. Na jeho výstavbu prispel najmä gróf Pálffi. Po vyhorení v roku 1847 bol opravený a prefasádovaný. Okolo kostola je barokové oplotenie so vstupnou bránou.

Medzi najvýznamnejšie pamiatky patria skulptúry sv. Floriána z r. 1844, Immaculaty z roku 1859 a sv. Urbana z r. 1870.

V rokoch 1939-1940 bola postavená a vysvätená jaskyňa Lurdskej Panny Márie, v roku 1966-68 zriadený park s pomníkom na pamiatku blatnianskym občanom padlým v I. a II. Svetovej vojne.
Prvá škola bola postavená v roku 1843, nová budova školy postavená v roku 1893 bola majetkom cirkvi. V roku 1960 bola postavená nová ZŠ. Obec bola známa výšivkárstvom, ktoré v časoch nezamestnanosti často bývalo jediným zdrojom obživy. Rozšírené bolo hlavne dierkové a plné ornamentálne.

V roku 1705 mala obec 42 usadlostí, z nich 34 slovenských. V roku 1857 počítala 841 obyvateľov a v roku 1999 má 1396 obyvateľov.
Majerské hospodárenie sa v 19. a začiatkom 20. storočia vykonávalo na veľkostatku grófa Pálffiho zvanom Amsterdam dvor a v prvej polovici 20. storočia na veľkostatkoch Arnolda Sonnenfelda. JRD bolo založené v roku 1950. Obhospodaruje viac ako 1300 ha pôdy a zameriava sa najmä na pestovanie obilnín a živočíšnu výrobu-výkrm hovädzieho dobytka a ošípaných. Väčšina obyvateľstva z pôvodnej roľníckej obce dnes pracuje v priemysle a obchode v Bratislave, Trnave a v Senci.