Moldava nad Bodvou

Mesto Moldava nad Bodvou leží v Košickej kotline, juhozápadne od Košíc na medzinárodnej ceste E 571 smerom na Rožňavu. Cez mesto prechádza železničná trať Košice-Zvolen. Košické letisko je od mesta vzdialené 25 km. Do západnej časti mesta zasahuje najvýchodnejší výbežok Slovenského krasu. Nadmorská výška chotára sa pohybuje v rozmedzí od 203 do 284 m n.m. Cez mesto prechádza 21. poludník.
Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1255, ktorá potvrdzuje stav o existencii usadlosti s názvom ZEKERES (Szekeres) s pred sto rokov. Vtedy bolo mesto kráľovským majetkom a patrilo k turnianskemu panstvu.

Názov Moldava nad Bodvou sa používa od roku 1927.
Sú zmienky o tom, že už pred rokom 1290 stál v Moldave murovaný kostol, na základoch ktorého v 15.storočí postavili gotický kostol. V roku 1317 je zaznamenané, že mesto riadila "mestská rada" na čele s richtárom. K rozvoju mesta prispela historická udalosť zo 14.storočia, kedy kráľ Karol Róbert a neskôr jeho syn udelili Košiciam mnohé výsady, medzi nimi aj právo vyberať od kupcov vysoké mýta a dane. Mnohí obchodníci vtedy obišli Košice a cestu na sever do Poľska hľadali cez Moldavu. V tomto storočí sa v Moldave vybudoval rozsiahli pivničný systém (sčasti zachovaný dodnes), ktorý sa využíval na skladovanie tovaru - najmä ovocia a vína. V súvislosti s tým sa potom v oblasti rozšírilo pestovanie viniča a výroba vína a prekvitali súvisiace remeslá.
V roku 1345 sa Moldava zaradila medzi "slobodné kráľovské mestá" s právom trhu, čím sa stáva významným obchodným centrom okolia. V roku 1548 už mala školu a mnohé remeselnícke cechy. Vojny, epidémie a turecký vpád poznačili mesto. V roku 1590 skoro celé mesto sa stáva obeťou požiaru. Zachovali sa len múry kamenného kostola. V roku 1795 mesto opäť horelo. Plamene pohltili 5 tisíc zväzkovú knižnicu, zhoreli všetky domy, roztavili sa zvony kostolov a oba kostoly zostali bez strechy. Zachovala sa len jedna drevená brána, ktorá sa dodnes nachádza na dvore Východoslovenského múzea v Košiciach, jej kópia bola odhalená v roku 1996 a je umiestnená pri reformovanom kostole v Moldave nad Bodvou.
V roku 1868 sa začala železničná doprava z Košíc do Turne a v roku 1894 aj do blízkeho Medzeva. Moldava bola už v tých časoch okresným sídlom (až do roku 1960).
Rozkvet mesta narušila prvá a neskôr druhá svetová vojna. Kľudný a harmonický malomestský život zmenili 50. a 60. roky, po začatí výstavby VSŽ Košice. To vytvorilo nové pracovné príležitosti, nastal príliv obyvateľstva, počet obyvateľov sa viac než zdvojnásobil a začala sa rozsiahla bytová výstavba. Zmenilo sa aj národnostné zloženie obyvateľstva, dovtedy prevažne maďarské. Dnes má mesto okolo 9450 obyvateľov, toho sa 49,1 % hlási k maďarskej národnosti, 47,4 % k slovenskej a 3,5 % je inej národnosti.
Napriek nepriaznivej situácii a vysokej miere nezamestnanosti sa mesto rozvíja. Boli opravené miestne komunikácie, zrekonštruovalo sa historické jadro, prerábajú sa staré kotolne na ekologické.

Rímsko katolícky kostol v Budulove

Mesto ponúka dobré možnosti pre podnikateľskú činnosť, pre potenciálnych investorov ponúka voľné zastavateľné plochy.
V súčasnosti fungujú v meste 3 materské školy slovenské, 1 maďarská, 2 slovenské ZŠ a 1 s vyučovacím jazykom maďarským, 1 slovenské a 1 maďarské gymnázium, dvojjazyčná Stredná odborná škola poľnohospodárska, osobitná škola a základná umelecká škola.
Má dobré autobusové aj vlakové spojenie, zastavujú tu aj medzinárodné a diaľkové autobusové linky a rýchliky. Na košické letisko trvá cesta len 30 minút. Mesto má hotel, poštu a nemocnicu. Je vynikajúcim východiskovým bodom k návšteve okolitých prírodných krás a historických pamiatok.
Rímsko - katolícky kostol v Moldave nad Bodvou sa nachádza v historickom centre mesta. Dobové dokumenty potvrdzujú, že už pred rokom 1290 stál v Moldave murovaný kostol. Na jeho základoch bol v 15. storočí, za vlády kráľa Mateja Korvína vybudovaný kostol v gotickom štýle, ako košický Dóm Svätej Alžbety.
Pôvodne bol moldavský kostol trojloďový s dlhým presbytériom. Bočné svätyne sa čiastočne zlikvidovali pri barokovej prestavbe v poslednej tretine 18.storočia. Kostol je zasvätený Duchu Svätému, čo sa odráža aj v erbe mesta (holubica) a holubicu s rozprestretými krídlami vidieť aj nad hlavným oltárom. Tento je pseudogotický a pochádza z roku 1896. Veža kostola sa nachádza na západnej strane, má tri zvony. Vedľa veže z južnej strany sa nachádza prístavba kaplnky Božieho hrobu..
Významnú úlohu v protireformácii pripisujú legendy františkánskemu mníchovi Herkovi, ktorého miestne tradície dodnes spomínajú ako Herkó pátera. Podľa legiend neváhal postaviť sa na čelo vojakov so zbraňou v ruke a tak obracať na vieru protestantov. V kostole je jeho podobizeň vytesaná do kameňa s vyznačením roku smrti - 1686. Objekt je zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok.
Rímsko-katolícky kostol v Budulove - bol postavený v miestnej časti mesta vzdialeného na 3 km, na mieste starého kostola. Tento bol počas zúrivých bojov na konci 2. svetovej vojny značne poškodený a preto zbúraný .

Posledná omša sa tu slúžila 8.12.1944. V roku 1991 bol položený základný kameň nového kostola. Na stavbu prispeli finančnými zbierkami farníci, mesto Moldava nad Bodvou, budulovskí rodáci z celého sveta a zahraniční sponzori. Významnú pomoc poskytol aj rodák z Budulova, kanonik István Kádasi, ktorý pôsobí v Budapesti. Architektom stavby je Michal Baník z Košíc. Kostol bol vysvätený 16. júla 1996.
Budova mestského úradu - je jednoposchodová nárožná budova. Nachádza sa na námestí. Je to bloková stavba so štvorcovým pôdorysom, pochádza zo začiatku 20. storočia (okolo r. 1905). Je pre ňu charakteristický secesný štýl s prvkami historizujúcej architektúry. Čelná fasáda je päťosová, na úrovni prízemia členená pásovou rustikou, výrazne tvarovanou podokennou rímsou. Medzi oknami 2. a 3. osi poschodia je kartuša s erbom. Korunná rímsa nad prvou osou je ukončená nadstaveným falošným druhým poschodím s malou kupolovitou vežičkou. Vo vnútri interiéru sa zachovalo pôvodné empírové - dubové schodisko.
Budova vždy slúžila ako radnica. Je na zozname kultúrnych pamiatok.
Katolícka fara - je klasicistická dvojpodlažná budova, nachádza sa na Hlavnej ul. č. 108. Pochádza z konca 18.storočia. Medzi čelnými oknami druhého poschodia, sa vo výklenku nachádza socha Sv. Jána Nepomuckého.
V roku 1999 bola fasáda fary obnovená a na čelnú stenu bola umiestnená mramorová tabuľa s menoslovom duchovných pôsobiacich v Moldave za posledných 700 rokov.
Szojkova brána - kópia drevenej brány odhalená v roku 1996. Nachádza sa v parčíku pri kostole reformovanej cirkvi na Hlavnej ulici pred domom č. 33, kde aj pôvodne stál. Originál sa nachádza na dvore Východoslovenského múzea v Košiciach. Je pamiatkou na rok 1795, kedy mesto opäť, po niekoľkýkrát horelo. Obeťou požiaru sa stala päťtisíc zväzková knižnica. Tragédia sa neobišla ani bez ľudských obetí. Okrem kostolov, ktoré zostali bez strechy a roztopili sa aj zvony, sa pred plameňmi uchránila iba táto brána, na ktorú po požiari na pamiatku vyryli nápis v latinčine: "Plameňom som horela a predsa som nezhorela…".
Hotel Spoločenský dom - je jediný hotel v meste, nachádza sa na Školskej ul. č.5, tel.: (00421(0)55/46027 08, resp. 460 27 09. Hotel kategórie B** má kapacitu 14 dvojlôžkových izieb a jeden apartmán.
V objekte je reštaurácia s celodenným stravovaním a vináreň - nočný bar. Pred hotelom je veľké bezplatné parkovisko. V hotelovom komplexe je k dispozícii kaderníctvo, kozmetický salón a solárium.

Južný portál r.-k. kostola nesie všetky znaky gotickej kamenárskej huty košického Dómu. Je pravdepodobne dielom tých istých majstrov alebo ich žiakov, ako Dóm Sv. Alžbety v Košiciach .
Kaplnka sv. Rócha - bola postavená na svahu v severnej časti mesta na počesť sv. Rócha a na pamiatku obetí epidémie cholery, ktorá v meste vypukla v roku 1831. Počas šiestich týždňov zomrelo 212 obyvateľov mesta. Ďalšia epidémia cholery v roku 1872 si vyžiadala 34 obetí. Na pamiatku obetí sa každý rok na deň sv. Rócha slúži odpustná omša.
Kostol reformovanej cirkvi - sa nachádza na námestí v historickom centre. Pochádza z roku 1773 a je postavený v klasicistickom štýle. Veža bola dostavaná v roku 1789 a má dva zvony. Kostol bol rekonštruovaný v rokoch 1876,1922,1951 a opäť v rokoch 1997-1999. Zaujímavosťou je prekrásne vyrezávaná kazateľnica.
Národopisné múzeum s kováčskou vyhňou. Objekt sa nachádza na Hlavnej ul. č. 130, bol postavený okolo r. 1850 z kameňa. V prednej časti sa nachádza autentická kováčska vyhňa s otvoreným ohniskom. Nástrojové vybavenie prezrádza, že jej užívateľ okrem vlastného kováčskeho remesla podkúval aj kone. Svedčí o tom prístrešok pred vyhňou. V zadnej časti domu sa nachádzajú tri miestnosti. V jednej je predstavený obuvnícky cech, ktorý mal v Moldave dlhú tradíciu. V strede domu sa nachádza kuchyňa s pôvodným vybavením a zariadením z konca 19. a začiatku 20. storočia. V zadnej miestnosti sa nachádzajú ukážky nástrojov klobučníckeho, krajčírskeho a medovnikárskeho cechu.
Zároveň sa tu vystavujú niektoré archeologické nálezy PhMr. Gustáva Stibrányiho - čestného občana mesta. V malej obrazárni, okrem dobových malieb a fotografií o meste, sa nachádza aj funkčný tkáčsky stav. V zadnej časti objektu je maštaľ pre dobytok a uskladnené sú tu zachované poľnohospodárske stroje a náradie.
Múzeum je prístupné len na základe predošlého ohlásenia na Mestskom kultúrnom stredisku tel.: (00421(0)55/460 21 73 alebo u p. Marty Dittelovej tel.: (00421(0)55/460 25 13.
Pamätná tabuľa Szepsi Csombor Mártona, nachádza sa v parku pred mestským úradom. Szepsi Csombor Márton (1595 -1622) je autorom prvého po maďarsky písaného cestopisu Europica varietas. V tomto diele opisuje svoju cestu po Európe v rokoch 1616-1619. Navštívil Poľsko, Dánsko, Holandsko, Anglicko, Francúzsko, Nemecko a Čechy. Kniha vyšla v roku 1620 v Košiciach, keď košický richtár Bocatius na odporúčania Petra Alvincziho zamestnal Csombora ako rektora košickej školy.
Csombor neskôr pôsobil vo Vranove nad Topľou u rodiny Nyáriovcov. Tu pod názvom Dvorná schóla napísal prvé maďarsky písané mravoučné - pedagogické dielo. Stal sa členom akadémie v Strassburgu. Zomrel mladý ako obeť morovej epidémie. Miesto jeho posledného odpočinku nepoznáme.
Pamätná tabuľa Szepsi Laczkó Máté-a - kombinovaná drevená a mramorová tabuľa odhalená v roku 1996 sa nachádza na priečelí Farského úradu reformovanej cirkvi (Hlavná č. 47). Szepsi Laczkó Máté (1576-1633) kazateľ, učiteľ historik a básnik bol prvým výrobcom tokajského samotoku - "aszú".
Laczkó Máté navštevoval školy najprv v Moldave, neskôr v Sárospataku. Od roku 1606 vyučoval na školách v maďarskej obci Olaszliszka a v Košiciach. Za finančnej podpory vplyvnej rodiny Mihálya Lórántffyho sa dostal na štúdia do Wittenbergu (1608).
Potom pôsobil ako kazateľ v obci Erdőbénye (Maďarsko).
Od roku 1612 opäť študuje v nemeckom Hanau, odkiaľ sa vracia opäť do Erdőbénye a dáva sa do služieb Zuzany Lórántffyovej, manželky Juraja Rákócziho. Vtedy sa začal zaoberať výrobou tokajského samotoku. Stanovil presnú receptúru výroby tokajského "aszú", postup sa používa dodnes. Správa o kvalite a liečivej sile vína prenikla rýchlo do celého sveta. Sám Paracelsus sa vybral do Uhorska, aby sa presvedčil o účinkoch samotoku. Szepsi Laczkó Máté zomrel 20. januára v Erdőbénye.