Nižná Slaná

Prvé písomné údaje o existencii obce Nižná Slaná pochádzajú z roku 1360, a to v spise Krajinského archívu v Budapešti pod č. DL 5267.
Napriek tomu už z rokov 1243 až 1291 sú zachované spisy o ryžovaní zlata a striebra v rozmedzí Dobšinej a Rožňavy.
Na základe uvedeného možno predpokladať, že v Nižnej Slanej a žilný systém medzi Dobšinou a Rožňavou boli v záujme baníkov už do 13. storočia, najmä v súvislosti s nálezmi drahých kovov, ortuti, medi a železnej rudy.

V roku 1417 udelil kráľ Žigmund Nižnej Slanej výsady slobodného dolovania, čiže právo slobodného banského mesta. Svedčí o tom i strieborná pečať z roku 1618 s nápisom "Sigillum oppidum Alsó Sajó" (pečať mestečka Nižná Slaná).

Tak ako teraz, aj v tých rokoch sa len málo ľudí živilo roľníctvom alebo drevorubačstvom, väčšina sa živila baníctvom.
Sedemdesiate roky 20. storočia patria v rozvoji Železorudných baní v Nižnej Slanej k najvýraznejším. Položenie základného kameňa výstavby bane Gabriela, úpravárenského komplexu a ich následné uvedenie do prevádzky prinieslo pre túto oblasť po dnešné dni zamestnanosť tisícom pracovníkov a rekordnú ťažbu okolo milióna ton vyťaženej železnej rudy, jej úpravárenské spracovanie, až po výsledný produkt vysokopecné pelety pre VSŽ Košice.

Za uplynulé roky sa v Nižnej Slanej postavila nová základná škola, stredisko učňovského vyučovania, materské školy, rodinné domy a bytovky. Splynofikovala sa časť obce, časť obce má kanalizáciu, reguláciu potokov, nový Obecný úrad, ako aj rôzne pohostinské zariadenia.
V oblasti telovýchovy a kultúry - nové futbalové ihrisko so sociálnymi zariadeniami, kolkáreň, lyžiarsky vlek s ubytovňou, telocvične, ako aj klubové zariadenia a kultúrny dom.