Poniky

Známe sú od 13. storočia, v roku 1400 dostali značné výsady. Mestečko potom zbohatlo z baníckeho podnikania, čo sa prejavilo aj v stavebníctve.
Z Banskej Bystrice do Poník sa môžeme dostať dvoma smermi:

- cez Šálkovú, prudko stúpajúcou cestou, alebo cez Hornú Mičinú a Dolnú Mičinú. Nad cestou z Poník do Šálkovej sa nachádza vpravo prírodná rezervácia tisu.
V 14. - 16. storočí boli v Ponikách menšie náleziská zlata, neskôr striebromedenej rudy, železa a olova. Obci v 16.- 17. storočí veľa škôd narobili Turci. Zvlášť tragickým bol 6. január 1678, keď obec vyplienili a do zajatia odvliekli okolo 300 Poničanov. Táto udalosť prenikla i do umenia - tak vznikla pieseň, ktorú potom Samo Chalupka prevzal ako námet básne Turčin Poničan a Ján Smrek napísal libreto pre operu Ján Cikkera Beg Bajazid.

Rímsko-katolícky kostol Sv. Fantiška Serafínskeho z roku 1310
Author: Bc. Mariana Kapustíková

Rímsko-katolícky kostol Sv. Fantiška Serafínskeho. Nachádzajú sa v ňom reštaurované gotické nástenné maľby zo 14. storočia, bočný oltár Panny Márie z roku 1512 a krstiteľnica - zaraďuje sa do okruhu diel Majstra Pavla z Levoče. Je tu tiež obraz od J.B.Klemensa z r. 1871.
Súčasťou Poník je aj Ponická Huta a Ponická Lehôtka.
Ponická Huta vznikla začiatkom 18. storočia okolo hámra osady. Tu prežil časť svojho detstva spisovateľ Gustav K.Zechenter-Laskomerský.

Neďaleko osady je táborisko. V minulosti sa tu nosil typický odev detvianskeho typu. Za Ponickou Hutou, na rozlohe 10 ha sa nachádza prírodná rezervácia Dúbrava so stanovišťami dubín.
V Ponikách pôsobil zberateľ ľudových povestí Matej Kosec a narodil sa tu básnik Stefan Zary.

Poniky - napriek rozsiahlej výstavbe sa tu zachovali domy ľudovej architektúry a udržiava sa aj tradícia ľudovej kultúry.
Okrem toho do okolia radi prichádzajú hlavne zberatelia lesných plodov.