| |
|
Obec Rakovnica leží v západnej časti Rožňavskej kotliny. Rozkladá sa v údolí, kde sa stýka Slovenský kras so Slovenským rudohorím v severnej časti Plešiveckej planiny a južných svahoch Tureckej.
Administratívne patrí do košického kraja, je súčasťou okresu Rožňava. Od okresného mesta je vzdialená 6 km. V strede obce je nadmorská výška 358 m n.m. Chotár je pahorkatinný a vrchovinový, má podlhovastý tvar a rozlohu 711 ha z toho 309 ha poľnohospodársku pôdu, 329 ha lesov a 73 ha ostatnú pôdu (zastavenú a inú).
|
|
V pohorí Tureckej sa nachádzajú ložiská železnej rudy. V lesoch rastie prevažne buk, dub, hrab, smrek a breza. Časť Plešiveckej planiny, ktorá patrí obci leží v k.ú. Plešivec.
Planina je veľmi atraktívna pre turistiku s množstvom krasových útvarov (škrapové polia, závrty, jaskyne, priepasti a pod.) označená turistickými značkami pre pešie túry.
Cez obec vedie cesta II. triedy z Rožňavy do Štítnika.
|
|
Z histórie:
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1327. Vznikla na území stredovekého brzotínskeho panstva, ktoré spolu s ďalšími majetkami Gemerského hradu pred tatárskym plienením vlastnil kráľ Belo IV.
|
|
Prvé názvy obec boli Rakunchas (1327), Ujfalu-Nová Ves (1352, Rekenyeúffalu - Rekeňská Nová Ves (1427), Rekeňa (1920), Rakovnica (1948).
Hlavným zamestnaním obyvateľov bolo roľníctvo a baníctvo. Potvrdzuje to obecný pečať, pochádzajúca zo začiatku 19. storočia. Jej otlačok je uložený v Krajinskom archíve v Budapešti. Na pečati s kruhopisom Rekenye Vifalr 1801 je zobrazená stojaca postava baníka v oboch rukách s baníckymi kladivami, nad ním hviezda a po stranách skaly. Tento symbol sa stal základom pre obecný erb.
Historické pamiatky obce:
|
|
katolícky kostol z r.1853
evanjelický kostol z r.1866
katolícky kostolík Magdolna postavený na začiatku 14. storočia na mieste 1. osady obce.
|
|