Revúca

REVÚCA – mesto Prvého slovenského gymnázia, štrnásťtisícové sídlo rovnomenného okresu.
Najstaršia zachovaná písomná zmienka o Revúcej je z roku 1357. Ako mesto sa po prvýkrát spomína v roku 1557. Rozmach mesta bol poznamenaný rozvojom remesiel, obchodovaním a predovšetkým viac ako päťstoročnou výrobou a spracovaním železa. Už pred rokom 1556 tu pracovalo 8 taviacich hút a 7 hámrov.

V roku 1808 v meste založili Muránsku úniu, prvú účastinnú spoločnosť v Uhorsku podnikajúcu v železiarstve. V 60. a 70. rokoch 19. stor. sa Revúca stala jedným z centier slovenského národného a kultúrneho života.
16. septembra 1862 tu bolo založené Slovenské ev.a.v. gymnázium. Prvá úplná slovenská stredná škola v celej histórii Slovákov, na ktorej sa vo všetkých predmetoch vyučovalo a od r. 1868 aj maturovalo v materinskom jazyku.

Zbor profesorov z roku 1868

Ako činovníci a profesori pôsobili v ňom významní predstavitelia nášho národa Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, Július Botto, Samuel Ormis, August Horislav Škultéty, PhDr. Ivan Branislav Zoch a ďalší. V r. 1874 bolo gymnázium násilne zatvorené.
V r. 1991 bola pôvodná budova s muzeálnou expozíciou a novšia budova Prvého slovenského gymnázia vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Prudký rozvoj mesta nastal po r. 1945. Stala sa mestom textilákov, magnezitárov a predovšetkým mladých.
Revúca je východiskovým miestom pre letné a zimné turistické trasy do Stolických vrchov, Revúckej vrchoviny a Národného parku Muránskej planiny. Jeho súčasťou sú zrúcaniny Muránskeho hradu, najvyššie položeného v strednej Európe (935 m n.m.)

V okruhu 20 km sa nachádzajú turistické strediská a rekreačné za riadenia s možnosťou ubytovania a stravovania s krytými bazénmi, saunami, tenisovými a volejbalovými kurtami, ale aj lyžiarskymi vlekmi na Prednej Hore a na Hrádku, kde sa nachádza unikátna Ochtinská aragonitová jaskyňa. V Revúcej sa nachádza letné kúpalisko a zimný štadión s umelou ľadovou plochou.
V blízkosti Revúcej sa nachádzajú tri národné kultúrne pamiatky. V Chyžnom rímskokatolícky ranogotický kostol z druhej pol. 13. stor., v Rákoši rímskatolícky románsky kostol z pol 13. stor. a v Šiveticiach rímskokatolícky románsky kostol z pol. 13.stor.
V okolí Revúcej je bohatá fauna s výskytom medveďov, vlkov, rysov a ďalšej zveriny. Milovníkom rybárstva výborné podmienky vytvárajú pstruhové bystriny ako i vodné plochy v Muránskej Lehote, Revúckej Lehote a v Gemerských Tepliciach.
Ak sa rozhodnete navštíviť Revúcu a jej prekrásne okolie bližšie informácie o možnostiach ubytovania a stravovania Vám poskytnú:

TIK Revúca 058/4422159
Hotel PYRAMÍDA 058/4421122
Penzión Muráň 058/4494440
Rekr. zar. Predná Hora 058/4494158
Rekr. zar. Hrádok 058/4482505

---

      REVÚCA sa nachádza regióne Gemera a počíta 318 m nadmorskej výšky. Rozprestiera sa v utešenom kolorite Slovenského rudohoria. Najstaršia zachovaná písomná zmienka  je z roku 1357, kde sa o meste hovorí ako o Veľkej Revúcej (Nagy Reucze). Z portálneho súpisu z roku 1427 sa dozvedáme, že mala až 70 port, čo značí , že Revúca bola v tej dobe jednou z najľudnatejších osád v Gemeri. Roku 1556 bola spustošená nájazdmi Turkov. Neskôr sa však opäť zmohla a roku 1557 sa po prvý krát spomína ako mestečko, tzv. „oppidum“, a to v urbári Muránskeho panstva. Rozmach Revúcej bol sprevádzaný rozvojom remesiel, obchodovaním a predovšetkým viac ako päťstoročnou výrobou a spracovaním železa. Niektorí historici dokonca ešte v 19. storočí vo svojich prácach uvádzali, že rudy sa v tejto oblasti ťažili už koncom staroveku.  Mestské výsady Revúca získala v 16. storočí. Už pred rokom 1596 mala právo voliť si richtára a mestskú radu. Spočiatku sa vyvíjala ako banícka, pastierska a roľnícka osada, neskôr nastal rozvoj v oblasti remesiel a spracovania železa. Kvôli výhodnej geografickej polohe bolo mestečko centrom obchodu pre Horehronie, Spiš a Dolnú zem. V roku 1808 v Revúcej založili Muránsku úniu, ktorú možno považovať za prvú účastinnú spoločnosť v Uhorsku podnikajúcu v železiarstve a baníctve. 
     Od druhej polovice 19. stor. sa Revúca stáva centrom slovenského národného a kultúrneho života. Toto obdobie pripomína predovšetkým budova prvého slovenského gymnázia, ktoré tu bolo založené 16.9.1862. Až do jeho násilného uzavretia 20.8.1874 sa v ňom ako na prvej úplnej slovenskej strednej škole v celej predchádzajúcej histórii Slovákov vzdelávalo a od roku 1868 aj maturovalo v slovenskom jazyku. Jeho prvým riaditeľom sa stal A. H. Škultéty. Okrem neho tu pôsobilo a študovalo mnoho iných významných slovenských osobností, spomedzi profesorov to boli napríklad Š. M. Daxner, J. Francisci, J. Botto, či Dr. Ivan Branislav Zoch a ako študentov uvedieme snáď toho najznámejšieho M. Kukučína. Pôvodná budova gymnázia s muzeálnou expozíciou, bola v roku 1991 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. V tejto expozícii si dnes môžete prezrieť najmä originálne listiny a knihy, ktoré sú úzko späté s chodom tzv. Prvého slovenského gymnázia, ako i imitáciu učiteľskej izby, historickú kuchynku a krásny gymnaziálny park, nazývaný Park národovcov. Prehliadka je spojená s obsažným výkladom sprievodkyne, takže ak  sa chcete dozvedieť niečo viac o fungovaní gymnázia, či histórii mesta Revúca, určite  túto kultúrnu pamiatku po ceste stredným Slovenskom nevynechajte. Príležitostne možno vidieť v priestoroch budovy aj výstavy miestnych umelcov.  
     Z historických pamiatok v Revúcej dominujú aj dva kostoly. Starším z nich je neskorogotický rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca, ktorý bol postavený v druhej polovici 15. storočia. Na stenách kostola boli objavené a odkryté fresky s výjavmi zo života sv. Quirina, patróna západných kolonistov, ktorý je zároveň aj patrónom mesta. Druhou najstaršou stavbou v meste je klasicistický evanjelický kostol, ktorý bol dokončený v roku 1785 a veža bola pristavená o tri roky neskôr. V tomto kostole A.H. Škultéty prednieslo slávnostný príhovor pri príležitosti otvorenia revúckeho gymnázia. Vedľa neho nájdeme ďalšiu kultúrnu pamiatku – evanjelickú faru, kde žila a pôsobila jedna z významných osobností z pomedzi slovenských evanjelických kňazov, Samuel Reuss a niekoľko rokov aj všetkým dobre známy Pavol Dobšinský.. V roku 1877 na námestí dokončili výstavbu dvojpodlažného neoklasicistického mestského hostinca, ktorý bol po kostoloch treťou najväčšou stavbou v meste. Z architektonického hľadiska je zaujímavá klasicistická dvojpodlažná budova mestského úradu postavená v roku 1819. Revúca je rodiskom a pôsobiskom viacerých významných osobností, čo pripomína aj množstvo pamätných tabúľ, ktoré pri prechádzke mestom môžete objaviť. 
     REVÚCA a okolie je zaujímavé bohatou históriou, svojím prírodným potenciálom, turistickými a rekreačnými možnosťami. Vytvára vhodné podmienky pre celoročný pobyt v prírode, turistiku a krásne výlety do Stolických vrchov, Revúckej vrchoviny alebo na Muránsku planinu, ktoré svojím návštevníkom ponúkajú výhľad na prekrásne romantické zákutia. 
      V Revúcej a okolí sa nachádza 293 km turistických značkovaných chodníkov a 72 km turistických značkovaných trás pre lyžiarsku turistiku. Územím prechádzajú tzv. Gotická cesta, Železná cesta a Cesta Márie Séči.