Snina

Mesto Snina (216 m n. m.) sa svojou polohou nachádza v severovýchodnej časti Slovenska, v najvýchodnejšej časti Prešovského kraja. Je súčasťou Horného Zemplína a celý okres Snina zo severu hraničí s Poľskom, východnú hranicu tvorí Ukrajina, z juhu susedí s okresom Sobrance, zo západu s okresom Humenné. Katastrálne územie Sniny sa rozpriestera na rozlohe 5861 ha. Mesto leží na sútoku riek Cirocha a Pčolinka, z juhu je ohraničené Vihorlatskými vrchmi, z východu Bukovskými vrchmi, zo severu Nízkymi Beskydmi a na západe sa otvára do Cirošskej doliny. Mesto Snina a jeho región je vďaka svojej odľahlosti a neporušenosti vyhľadávaným cieľom turistov.
Z prírodných daností má región Snina bohatý potenciál. V južnej časti mesta Snina sa nachádza CHKO Vihorlat. Pohorie Vihorlatu je pozostatkom vulkanickej činnosti na našom území a spolu so Sninským kameňom (1005 m.n.m.) sú vyhľadávanou turistickou lokalitou, ktoré dominujú nad mestom Snina.

Ďalej medzi najznámejšie patrí CHKO Východné Karpaty, ktorej najhodnotnejšie častí sú základom biosférickej rezervácie Východné Karpaty, ktorú zriadilo UNESCO v roku 1993 k plneniu programu človek a biosféra na rozlohe 40 601 ha a ktorá spolu so zriadenými biosférickými rezerváciami v priľahlých územiach Poľska a Ukrajiny, tvorí medzinárodnú biosférickú rezerváciu Východné Karpaty na rozlohe 165 000 ha.
V roku 1997 vláda SR vyhlásila CHKO Východné Karpaty za NP Poloniny (o rozlohe 29 805 ha a ochranným pásmom 10 973 ha), ktorý je zároveň najvýchodnejšie položeným národným parkom na Slovensku. Najzachovalejšie časti Východných Karpát sú chránené ako národné prírodné rezervácie, ku ktorým sa zaraďuje NPR Stužica, Rožok, Riaba skala, Pľaša, Hávešová, Stinská, Pod Ruským a prírodné rezervácie (Bahno, Borsučiny, Bzana, Gazdoráň, Hlboké, Hrúnok, Ruské, Slatina pod Stinskou, Stružnická dolina, Šípkova, Udava, Uličská ostrá) a jedna prírodná pamiatka Ulička.
Súčasťou vlastného územia NP Poloniny je i Vodná nádrž Starina, ktorá je najväčšou nádržou pitnej vody na Slovensku a je vzdialená od Sniny 15 km. Zásobuje pitnou vodou takmer celé východné Slovensko.
Zaujímavosti regiónu - atrakcie
K zaujímavostiam regiónu patrí kultúrne bohatstvo regiónu Sniny, ktoré je podmienené predovšetkým skutočnosťou, že sa tu stretávajú a vzájomne prelínajú dve veľké svetové kultúry – západná (Rímska) a východná (Byzantská). Svedectvom originálneho majstrovstva tunajšieho ľudu sú predovšetkým starodávne drevené gréckokatolícke cerkvi, ktoré so svojou bohatou vnútornou ikonopisnou výzdobou radíme ku skvostom ľudovej kultúry svetového významu. V okolí Sniny drevené cerkvi môžeme nájsť v obciach: Hrabová Roztoka (pol. 18. stor.), Kalná Roztoka (pol. 18. stor.), Ruský Potok (1740), Topoľa (1650), Uličské Krivé (1718) a Šmigovec (1894).
Ďalšou zo zaujímavostí regiónu je Astronomické observatórium v Kolonickom sedle, ktoré sa nachádza na rozhraní Vihorlatského pohoria a Bukovských vrchov. Astronomické observatórium predstavuje ucelený pozorovací komplex, vybavený ďalekohľadom s priemerom hlavného zrkadla 1 meter – Vihorlatský národný teleskop. Je to v súčasnosti najväčší astronomický ďalekohľad na Slovensku. Ďalekohľad má vidlicovú montáž a modifikovaný Argunov-Faščevského optický systém. Bol inštalovaný v roku 2002 v spolupráci s Odeským observatóriom. Využitie ďalekohľadu je smerované hlavne v oblasti stelárnej astronómie formou účasti v národných a medzinárodných pozorovacích programoch. AO na Kolonickom sedle je vysunutým pozorovacím strediskom Vihorlatskej hvezdárne v Humennom.

Centrum mesta Snina

Rekreačná oblasť Rybníky
Rekreačná oblasť Sninské Rybníky sa rozprestiera v doline Bystrého potoka pri Snine. Táto prímestská rekreačná oblasť je vzdialená 3 km od mesta Snina. Okrem toho ponúka možnosti športového vyžitia, turistiky, ubytovania i stravovania. Sninské Rybníky ležia na okraji CHKO Vihorlat a sú východiskom viacerých turistických trás pre peších turistov aj cyklistov.
Hodošík
Na hore Hodošík sa vo výške 885 m n. m. nachádza najvyššie položený cintorín na Slovensku. Svojou lokalitou je umiestnený v CHKO Východné Karpaty, v NP Poloniny, v ochrannom pásme VN Starina v zaniknutej obci Veľká Poľana.
Kamenná cesta „Porta Rusica”
V katastrálnom území bývalej obce Ruské, v oblasti vodárenskej nádrže Starina sa nachádza kamenná cesta Porta Rusica, ktorá bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Táto cesta bola vybudovaná v rokoch 1861 - 1865 a pôvodne viedla z Michaloviec cez hraničný prechod Ruské sedlo do poľského mesta Baligród, odkiaľ pravdepodobne pokračovala až do Ľvova. Spájala tak Uhorsko s Malopoľskom. V súčasnosti sa zachoval úsek tejto cesty o dĺžke štyri kilometre so šestnástimi zákrutami a s prevýšením 247 metrov. Na poľskej strane sa z kamennej cesty zachoval len krátky, asi 200 metrov dlhý úsek. Je jedinou cestou, ktorá sa zo spomínaného obdobia na území Slovenska zachovala. Je súčasťou turistického hraničného prechodu s Poľskom Osadné - Balnica,
Galéria Andrej Smolák

Galéria organizuje výstavy slovenských klasikov (M. Benku, Ľ. Fullu, M. A. Bazovského, P. J. Kerna, C. Majerníka...) a súčasných slovenských i zahraničných umelcov. Od roku 1993 organizuje taktiež medzinárodné výtvarné festivaly a v r. 2002 začala budovať galériu monumentálnej sochárskej tvorby.
Medová baba
Nad obcou Nová Sedlica v sninskom regióne je umiestnená drevená socha Medová baba. Socha je súčasťou Galérie monumentálnej sochárskej tvorby.
Je vysoká 7,1 m a vyrobená zo sedemmetrového dobového kmeňa. Názov sochy je spojený s históriou - tajuplne sa nazýva podľa Žofie Maťašovskej, jednoduchej skromnej ženy, ktorá sa tu v roku 1928 presťahovala z Poľska spolu so svojim manželom. Zatiaľ, čo on pracoval v lese, ona sa so svojimi dvoma dcérami takmer 25 rokov venovala včeláreniu. Starala sa približne o 80 úľov. Chýr o úspešnej včelárke a jej kvalitnom mede sa šíril rýchlo. Jej najväčšími odberateľmi boli vzdialené čokoládovne v Kolíne. Život pracovitej ženy vryl tomuto miestu hlbokú pečať. Spomienkou na ňu sa stala neďaleká drevená plastika, vytvorená v roku 2002 Marekom Žitňanom. V pozadí sa nachádza zrubový včelín, ktorý tu postavili tunajší lesníci v roku 1997.
Osadné - Krypta v Osadnom
V obci Osadné sa pod pravoslávnym chrámom nachádza krypta, kde sú uložené kosti vojakov z 1. svetovej vojny, ktorí zachránili dedinu pred okupáciou (1025 vojakov). Krypta bola odhalená až po niekoľkých desaťročiach, opravená a sprístupnená širokej verejnosti. Vstup do krypty vedie popod vybudovaný prístrešok. O túto atrakciu regiónu Snina prejavujú záujem turisti a rôzne organizácie. Je sprístupnená širokej verejnosti počas celého roka.
Hostovické lúky
Prírodná rezervácia sa nachádza v CHKO Východné Karpaty v katastrálnom území Hostovice. V tejto oblasti je výskyt kosatca sibírskeho.

Kremenec
Najvyšší vrch je Kremenec (1221 m n. m.), ktorý je aj najvýchodnejším bodom na Slovensku. Na jeho vrchole sa stretávajú hranice troch štátov Slovenska, Poľska a Ukrajiny.
Nachádza sa v UNESCOM vyhlásenej medzinárodnej rezervácii Východné Karpaty. Je vytvorená ukrajinskými, poľskými a slovenskými oblasťami. Ide o jedinú rezerváciu na svete, ktorú tvoria spojené územia troch štátov. Jej súčasťou je aj Národný park Poloniny. Veľkú časť tohto parku tvoria Bukovské vrchy - naše najvýchodnejšie pohorie. Najvyšším bodom pohoria je Kremenec a len 400 metrov južne od neho sa nachádza najvýchodnejší bod Slovenska.
V Poloninách nájdeme:
najvyšší vrch - Kremenec (1221 metrov nad morom)
najcennejší minerál - marmarošské diamanty (číry kremeň)
najväčšiu nádrž pitnej vody na Slovensku - Starina
najvyššie položený vojenský cintorín na Slovensku - z 1. svetovej vojny na vrchu Predný Hodošík
najvýchodnejšiu obec na Slovensku - Nová Sedlica.
Sninský kameň
Táto prírodná pamiatka patrí k najkrajším prírodným útvarom v celej oblasti pohoria Vihorlat. Rozprestiera sa na ploche 5,59 ha, z toho skalné plošiny zaberajú 1,62 ha. Má 1005 m n. m. Jeho skalné bralá sú vysoké 15 – 20 m v dĺžke 300 m. Je výsledkom lávových prúdov, ktorých vek je 10,4 až 0,5 mil. rokov. Samotné bralá majú charakter plošinového vrcholu, odkiaľ je pekný výhľad na Morské oko, okolité dediny a územie vystupujúce smerom od Vihorlatských vrchov. Skalné bralá sú sprístupnené železnými schodíkmi so zábradlím a sú súčasťou náučného chodníka Morské oko – Sninský kameň – Sninské rybníky.