Štítnik

Štítnik je stredne veľká obec ležiaca v severnej časti okresu Rožňava, v malebnom prostredí prekrásnych prírodných scenérií a kopcov, z ktorých najznámejšia je Plešivská planina patriaca do CHKO Slovenský kras. Od okresného mesta je obec vzdialená 13 km.
Pôvod Štítnika siaha až do 10.storočia. Prvý písomný záznam o obci pochádza z roku 1243 v listine kráľa Belu IV. vydanej bratom Detrichovi a Filipovi, synom Matúša Bebeka, ktorou územie dostali do svojho majetku. Roku 1320 získala obec právo mýta a trhov, v roku 1328 od uhorského kráľa Karola Róberta mestské výsady.

Ďalšie dôležité mestské prvky - fara, farár sa spomínajú v roku 1355. Z tohoto roku pochádza prvá písomná zmienka o štítnickom kostole, jedinečnej hmotnej kultúrno-historickej gotickej pamiatke na Slovensku. Súčasnú podobu kostol dostal po niekoľkých stavebných úpravách.
Najstaršou časťou kostola je terajšia sakristia, na mieste ktorej stál prvý pôvodný kostol.
Trojloďový chrám - najvyššia časť kostola je terajšia sakristia z 2-tretiny 14.storočia. Pri pokračovaní v stavbe v roku 1460 predĺžili južnú a hlavnú loď, ktoré zakončili polygonálnymi uzávermi. Severnú loď už počas ďalších prestavieb nikdy nedokončili.

Interiér kostola je tvorený sieťovou a hviezdicovou klenbou a bohatými nástennými maľbami. Najstaršie fresky sú z poslednej tretiny 14.storočia. Fresková výzdoba sa nachádza aj na vonkajších stenách kostola. V kostole je uložený vzácny mobiliár: gotická bronzová krstiteľnica, oltár z roku 1636, cenné drevené lavice, dva orgány, epitafy a kamenné hrobky. V roku 1970 bol kostol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Ako svedkovia a pamätníky významného postavenia Štítnika v dejinách regiónu a Slovenska, jeho kultúry a vzdelanosti sa dodnes zachovali viaceré budovy v rokokovo - klasicistickom slohu (Szontaghovská kúria, Sárkányovská kúria a kaštieľ, radnica, Sebökovská kúria), vodný hrad, písomné a iné dokumenty.

Z obce vedie niekoľko peších turistických trás (napr. Smerom na Plešivskú planinu a Hrádok - Ochtinská aragonitová jaskyňa) a cesty miernej svahovitosti do okolitých obcí sú dobrým lákadlom pre cykloturistov.
Ďalšiu príležitosť pre športové a oddychové vyžitie poskytujú tieto formy: tenis, poľovačky, jazdectvo, zber lesných plodov a liečivých rastlín, hubárčenie. V zimnej turistickej sezóne je možné praktizovať sánkovanie a lyžovanie (lyžiarsky vlek vzdialený 6 km v oblasti Hrádok).

V obci sa niektorí obyvatelia venujú remeslám (úžitkové a dekoratívne rezbárstvo, čipkovaniu - zachovanie typickej štítnickej čipky) a maliarstvu.