Strečno

Obec Strečno sa nachádza na rozhraní Turčianskej a Žilinskej kotliny v mieste prechodu rieky Váh cez pohorie Malá Fatra. Krásna príroda spolu s dvoma susediacimi hradmi tvoria výnimočný obraz v rámci Slovenska.
Obec ležiaca vo výške 360 m sa po prvý raz spomína v roku 1321, keď tu bola mýtnica. Stopy po pobyte človeka sa našli už spočiatku nášho letopočtu, slovanské sídlo tu bolo v 9. storočí. Strečno bolo do roku 1848 súčasťou strečianskeho hradného panstva, časť obce patrila i zemianskym rodinám Hranostajovcov a Račájovcov.

Obyvateľstvo okrem poľnohospodárstva a spracovania dreva sa zaoberalo i pltníctvom a lovom rýb, čoho dôkazom je i obecná pečať zobrazujúca plávajúcu rybu. S opisom Váhu v okolí Strečna sa stretávame v dielach známych slovenských spisovateľov, ako bol Ján Botto - v balade Margita a Besná, i v diele Ladislava Medňanského - Malebná cesta dole Váhom a v ďalších.
Počet obyvateľov v 16. - 17. storočí bol okolo 400, v roku 1784 tu žilo 536 obyvateľov v 76 domoch. V roku 1828 malo Strečno 731, 1900 - 717, 1921 - 758, 1940 - 1149, 1961 - 1716 a v súčasnosti 2300 obyvateľov. Súčasťou Strečna bola od stredoveku malá osada Zlatné.
Rímsko-katolícky kostol bol postavený v polovici 19. storočia. A je zasvätený sv. Žofii, rímskej vdove.

Strečniansky hrad

Od počiatku 20. stor. väčšina obyvateľov je zamestnaná v priemysle v blízkej Žiliny, ale i na železnici vo Vrútkach, kameňolome Stráňavy a v blízkej bani na ťažbu kameňa s obsahom asfaltu, ktorá bola jediná na Slovensku. Kameň sa ťažil i na hradnom vrchu v rokoch 1909-1919. V roku 1923 začala premávať kompa cez Váh.
V Strečianskej úžine sa uskutočnili v čase od 31.VIII. do 3.IX. 1944 prudké boje medzi účastníkmi SNP a nemeckými jednotkami útočiacimi od Žiliny. Bojov sa zúčastnilo okrem slovenských a sovietskych partizánov i 155 Francúzov pod vedením kapitána Georgesa de Lannuriena. Na ich počesť bol v roku 1956 odhalený pamätník na vrchu Zvonica.

Obec Strečno je známa vďaka rovnomennému hradu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1316, no hrad už existoval už od 13. storočia. Prvými majiteľmi boli Belešovci, neskôr Matúš Čák Trenčiansky, Deršfyovci, Pongrácovci, Vešeleniovci a Esterházyovci a ďalšie šľachtické rody a panovníci.
Najstaršiu časť hradu tvorí štvorposchodová hranolová veža, ku ktorej v 14. - 15. storočí pristavili gotický palác s kaplnkou. V 16. storočí tu vzniklo renesančné predhradie. V 17. storočí začal objekt pustnúť, posledné rekonštrukčné práce sa uskutočnili v rokoch 1655-1657. Hrad ako majetok Františka Vešeleniho, vodcu protihabsburského sprisahania, bol cisárskym vojskom zbúraný v roku 1674. Hradu patril mlyn na Váhu pod hradom a ďalší pri majeri.
Pod hradom bolo i prístavisko pre plte, budova na výrobu pušného prachu a mýtnica, ktoré pozostatky sa zachovali po súčasnosť.

Na hrade žila od roku 1630 Žofia Bošniaková (1609-1644), manželka Františka Vešeleniho. Pre svoje dobré povahové vlastnosti, pomoc chudobným a trpiacim a lásku k bližným bola veľmi obľúbená a povesť o nej žije medzi občanmi dodnes. Po smrti 28.IV. 1644 bola pochovaná v krypte pod hradnou kaplnkou. Pri prehliadke zrúcanín hradu v roku 1689 objavili rakvu, v ktorej bol jej telo v takmer neporušenom stave. V roku 1698 bola prenesená do Tepličky, kde v r.k. kostole je umiestnená i dodnes.
Obec Strečno a hrad sú veľmi atraktívnymi miestami pre turistov z celého Slovenska i zahraničia. Prajeme im príjemný pobyt pri poznávaní histórie i krás našej obce.