Žarnovica

Žarnovica je okresným mestom.
Prvá písomná zmienka o Žarnovici je z roku 1332. Vtedy sa v zozname pápežských desiatkov spomína žarnovický farár Fridrich z kostola sv. Mikuláša, ktorý z ročného dôchodku jednej hrivny (245.584 g) platil pápežský desiatok 6 grošov. Tento rok považujeme aj za rok založenia Žarnovice i jej kostola.

Ďalšie informácie o okresnom meste Žarnovica v Banskobystrickom kraji a o plochej dráhe - ako športovej atrakcii nášho mesta nájdete na internetových stránkach uvedených na konci textu.
Žarnovica, časť Revištské Podzámčie
Pri významnej obchodnej pohronskej ceste, v kraji bohatom na lesy a prírodné krásy nájdete najmä z pohľadu historických zaujímavostí zrúcaniny hradu REVIŠTE, ktorý je nerozlučne a prioritne spojený s dejinami mesta ŽARNOVICA. Prvá písomná zmienka o Zemi Revište (terra Ryvcha) je v listine Ostrihomskej kapituly z roku 1228.

Zrúcaniny hradu sú na strmom brale vysokom 314 m. Na stavbe bol použitý kameň, tehla a dubové drevo. Bol postavený poddanými revištského panstva v pozdnogotickom slohu, vonkajšie hradby sú renesančné. Hrad mal 4 veže, nádvorie predelené múrom, bol dvojpodlažný pokrytý šindľom. V strede stavby bola studňa, o ktorej sa hovorilo, že siaha až po rieku HRON.
Okrem obranného postavenia mal hrad výsostnú úlohu strediska rozsiahleho stredovekého feudálneho panstva. Bol naďaleko známy svojím skvostným vybavením, dejiskom hier a hostín, podpisovania významných zmlúv a šľachtických porád, poľovačiek v okolitých lesoch.

Najznámejším vlastníkom hradu a okolitého panstva bol rod Dóciovcov (1479-1647), ktorý významne povzniesol hospodársku úroveň panstva (mlyny, píly, valcovne, kováčstvo). Rod bol známy rozpínavosťou s cieľom zveľadenia území a súperením s banskými mestami. Z tých čias sa datuje aj úprava veľkého 22 ha revištského rybníka, ktorý je okrem rýb hniezdiskom rôznych druhov vtáctva, dnes už v chránenom území.
Po vymretí Dóciovcov sa o r. panstvo zaujíma Dvorská komora vo Viedni a od roku 1662 bolo Revište v správe banskoštiavnickej komory. V ďalších dlhých rokoch bol hrad svedkom ťažkých bojov s Turkami. K tomu obdobiu sa viaže zaujímavá povesť o tragickej láske pána Revišťa ku krásnej Želmíre, sestre tureckého pašu Hassána.
Počas povstania kežmarského magnáta Imricha Tokolyho sídlila na hrade posádka nemeckých cisárskych žoldnierov.
Roku 1677 hrad vypálený, následne opravený banskoštiavnickou komorou. Slúžil až do roku 1792, keď vyhorel od úderu blesku.

Zrúcaniny hradu Revište, tok Hrona v peknej meandrovej partii, krásna alej starých dubísk a topoľov, táborisko pre turistov a rybačka na Hrone, skupinky lazníckych domcov, ostrovček obmývaný ramenom Hrona (dnes sa tu môžete zabaviť na letných kultúrnych podujatiach najmä pre mládež, ale i starších návštevníkov: Žarnovický festival dychových hudieb, Štefanský zimný turistický výstup na Revište) typická reštaurácia Pod hradom tvoria dnes interesantný obraz juhu žiarskej kotliny a pozývajú k prehliadke tohoto zaujímavého kúta Žarnovice.
Autor textu: Dr. Ján Gašparík