Žilina

Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1208. Podľa písomných dokladov z 23.4.1312 bola Žilina už mestom.
Erb mesta Žilina bol prvý raz použitý na listine z 8.3.1379.

Mesto Žilina je jedným z najdôležitejších miest v Slovenskej republike. Jeho význam bol podmienený strategickou polohou na sútoku troch riek v údolí rieky Váh.
Žilina má bohatú históriu. Významným právnym a jazykovým dokumentom európskeho významu je Žilinská kniha, ktorej počiatky sú v roku 1378. V roku 1451 je v nej prvý zápis v slovenčine.
Žilinský Slováci si 7.5.1381 vymohli na panovníkovi zrovnoprávnenie s nemeckými kolonistami, čo panovník potvrdil listinou Privilegium pro Slavis. V nasledujúcich storočiach bola Žilina významným centrom remeselnej výroby, obchodu a vzdelávania.

Zásadný význam pre ďalší rozvoj malo vybudovanie železničných tratí koncom 19. storočia, s čím súvisel následný rozvoj priemyslu.
Významnou udalosťou našej histórie bolo vyhlásenie autonómie Slovenska 6. októbra 1938.
Od roku 1990 mesto prechádza búrlivým rozvojom. Rekonštruovala sa historická časť mesta, mnohé ulice i námestia. Mesto z vlastných zdrojov buduje ekologickú trolejbusovú dopravu. Význam mesta vzrástol po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 a ďalším impulzom pre ďalší rozvoj mesta bolo konštituovanie Žilinského kraja v roku 1996. Dnes v meste sídli veľké množstvo priemyselných podnikov rôznych odvetví, potravinárske podniky. Svoje sídlo tu má Žilinská univerzita a množstvo stredných škôl.

Kvôli svojej polohe je mesto významným východiskom do mnohých atraktívnych oblastí napr. do pohoria Malá Fatra s rázovitou obcou Terchová a so známou Vrátnou dolinou. V blízkosti mesta sa nachádzajú hrady Strečno a Lietava a kúpele Rajecké Teplice.
Kostol Najsvätejšej trojice (farský kostol) a Námestie Andreja Hlinku. Kostol Najsvätejšej Trojice je jednou z najvýznamnejších pamiatok v meste. Tento rímsko-katolícky kostol je na fotografii a spolu s Burianovou vežou tvorí najtypickejšiu panorámu nášho mesta. Pohľad na veže z Námestia Andreja Hlinku sa často objavuje na pohľadniciach, obrazoch atď. Kostol bol postavený okolo roku 1400. Na tomto mieste stál pravdepodobne už v 13. storočí Žilinský hrad. Trojloďový kostol bol pôvodne gotický, po prestavbe má renesančný charakter. Vzácne sú obrazy na oltároch. Veža kostola je vysoká 51 metrov.

Mariánske námestie je jadrom Mestskej pamiatkovej rezervácie, ktorá bola vyhlásená v roku 1987. Námestie je štvorcového tvaru s rozmermi približne 100 x 100 metrov, z ktorého vychádza deväť uličiek. Je typické svojimi domami, ktoré majú poschodia vysunuté a pod nimi vznikli priestory - arkády, ľudovo zvané laubne. Vznik námestia sa datuje pred rok 1300. Domy majú dodnes zachované gotické pivnice. V strede námestia je socha Nepoškvrnenej Panny Márie (Immaculaty), ktorá bola postavená na počesť rekatolizácie v roku 1738. Socha je umiestnená na podstavci s reliéfom svätého Floriána, patróna hasičov. Významným objektom na západnej strane námestia je kostol sv. Pavla apoštola a kláštor jezuitov. Domom číslo 1 na východnej strane námestia je radnica mesta Žilina. Radnica prešla viacerými stavebnými úpravami, jej dnešná podoba je z roku 1890. Na radnici dnes sídli primátor mesta a sú tu reprezentačné priestory. Zaujímavosťou je zvonkohra na čelnej strane budovy.
Kostol sv. Štefana v mestskej časti Rudiny je najstaršou architektonickou pamiatkou v Žiline. Vznik tohto neskororománskeho kostola datujú odborníci do rokov 1200 až 1250. Cenná je výzdoba kostola. Maľby na stenách pochádzajú približne z roku 1260. Kostol je ohradený kamenným múrom. Pri archeologickom prieskume v roku 1995 sa objavili základy kaplnky Božieho tela z 15. storočia, o ktorej boli dovtedy iba písomné záznamy.
Budatínsky zámok sa nachádza na sútoku Váhu a Kysuce. Ako strážny hrad vznikol v 13. storočí. Najstaršou časťou je valcovitá veža vysoká 20 metrov o priemere 12 metrov a s múrmi hrubými 2 metre. Dnes sídli v zámku Považské múzeum s expozíciou dejín Žiliny a archeológie. Zvláštnosťou je drotárska expozícia, jediná svojho druhu na svete.