|
|
|
Vzplanutie živlov - umelecká plastika zobrazuje súdržnosť pri povodni
|
|
|
Kolárovo patrí medzi najväčšie mestá dolného Žitného ostrova. Mesto má približne 11 tisíc obyvateľov a leží na Podunajskej nížine pri sútoku Váhu a Malého Dunaja. V listinách sa prvýkrát spomína v roku 1268 a počas svojej existencie niekoľkokrát zmenilo názov (Stará Guta, Veľká Guta, Malá Guta, Gutta), naposledy v auguste 1948. Kolárovo bolo povýšené na mesto dvakrát. V listine kráľa Ladislava V. z roku 1551 sa Gutta už spomína ako mestečko.
V chotári obce stál v minulosti Žabí hrad, podľa niektorých prameňov sa nazýval Hrad mieru, ktorý dala postaviť kráľovná Mária v roku 1349. Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie bol postavený v roku 1724-25 v barokovom slohu na mieste vyhoreného staršieho gotického kostola. Kolárovo počas svojej vyše 700 ročnej existencie prešlo mnohými živelnými pohromami (požiare a povodne). V roku 1965 postihla Kolárovo najničivejšia povodeň v histórii. Po povodni výlučne poľnohospodárskej obce sa Kolárovo zmenilo na priemyselné centrum severovýchodnej časti Žitného ostrova.
|
|
14. októbra 1967 z najväčšej obce Československa sa stáva mesto, Kolárovo opäť získalo štatút mesta.
V peknom prírodnom areáli pri starom koryte Malého Dunaja v Kolárove sa nachádza plávajúci Vodný mlyn. Je jedinou pamiatkou svojho druhu na Slovensku. V objekte je zriadené múzeum vodného mlynárstva. V prírodnom areáli sú vytvorené podmienky na táborenie, stravovanie a na usporiadanie rôznych spoločenských podujatí a školení, ako napr. školenie pre ochrancov prírody. Plávajúci Vodný mlyn s mestom spája najdlhší zastrešený drevený most v strednej Európe. Na mŕtvom ramene Malého Dunaja sú dobré podmienky na člnkovanie a okolité vody sú rajom pre rybárov.
|
|
Z ľudových zvyklostí sa zachovali jedine turičné slávnosti .
V meste sú ubytovacie zariadenia a je možnosť ochutnať kolárovské špeciality.
|
|