|
|
|
Letecký pohľad na Hrnčiarsku Ves
|
|
|
Hrnčiarska Ves
Hrnčiarka Ves vznikla v roku 1964 zlúčením obcí Pondelok, Veľká Suchá a osady Maštinec. Rozkladá sa v historickom regióne Malohont v južnej časti stredného Slovenska v povodí potoka Suchá. Hoci obe bývalé obce sú zástavbou prepojené, ťažko si obyvatelia zvykali na nový názov. Starý názov Veľkej Suchej vznikol podľa potoka Suchá a spomína sa už na konci 12. storočia, písomný záznam je z roku 1285. Prvé záznamy o Pondelku sú z roku 1511, pravdepodobne bol odvodený od súdov vedených proti poddaným, keďže bývali vždy prvý pondelok v mesiaci, alebo podľa pondelňajších trhov.
|
|
Pomenovanie Hrnčiarska Ves ovplyvnila hrnčiarska tradícia, ktorá sa v obci popri poľnohospodárstve rozvinula na základe bohatých nálezísk kvalitného kaolínu, ílovitej hliny a bieleho piesku, najmä v Pondelku, kde už v roku 1769 vznikla manufaktúra na výrobu majolikového riadu a kachlí pre panské kaštiele. I dnes sa v domácnostiach ešte nájdu staré hlinené hrnce a dochovali sa aj ich názvy – posedeň, babčaník, ôrtník či 60 litrový hlaveník, ktorý dokázal na kruhu vytočiť iba zručný majster hrnčiar.
Históriu oboch častí obce pripomínajú kostoly. V časti Veľká Suchá sa rímskokatolícka farnosť spomína už v roku 1397, prvý kostol vysvätili v roku 1692 a dnes je tam kostol sv. Mikuláša z roku 1815. V časti Pondelok sa nachádza renesančný evanjelický a. v. kostol z roku 1630.
|
|
Zemiansku minulosť historických obcí pripomínajú zemianske kúrie (kúria u Ferov a kúria u Gondov z roku 1650) a kaštieľ posledného statkára so zachovanou architektúrou. Budovy sú dodnes obývané.
Kultúrnu minulosť dokladajú aj zmienky o školstve. Prvú ľudovú školu vystavali v Suchej už v roku 1595 a v Pondelku v roku 1630 či významných dejateľoch. Prvú literárnu spoločnosť malohontskú Societas lectora v Pondelku založil Matej Holka. V Pondelku sa tiež narodil štúrovec, kapitán slovenskej gardy v roku 1849 Miroslav Bakulíni.
|
|
V obci dnes pôsobí rómsky folklórny súbor, futbalový oddiel a divadelný súbor Had.
Hrnčiarska Ves je príťažlivá aj krásou okolia. Leží v objatí starých hôr bohatých na bujnú flóru a faunu. Pozývajú na pekné vychádzky najmä v čase zberu hríbov a lesných plodov. Na území obce sú aj zaujímavé prírodné atrakcie, napr. travertínová kopa Vápno, kde na vrchole sa nachádzajú minerálne pramene, v jej západnej časti rašelino-slatinné spoločenstvo a tiež areál kúpaliska, ktorý je toho času v rekonštrukcii. V okolí Maštinského potoka vyvierajú uhličito-minerálne vody, v plničke tam plnia stolovú vodu Gracia a minerálnu vodu Maštinská.
|
|