Ružomberok

Na mieste kde sa stretáva Váh s Revúcou, v objatí slovenských pohorí Veľkej Fatry, Chočských vrchov a Nízkych Tatier uprostred nádhernej prírody Liptovskej kotliny leží v nadmorskej výške 496 m/n.m mesto Ružomberok. Je opradené povesťou, vďaka ktorej má vo svojom názve i v erbe ružu.
Prvá písomná zmienka o osídlení pochádza z roku l233. Mestské výsady mesto získalo v roku 1318 a v roku 1340 ich kráľ Karol Róbert potvrdil a rozšíril. Súčasťou výsad bolo aj vymedzenie hraníc mestského chotára, v ktorom sa vytvorili osady, tzv. ulice mesta Biely Potok, Černová, Vlkolínec a Villa Ludrová. Ružomberok sa vďaka významnej križovatke ciest spájajúcej sever s juhom a východ so západom rozvíjal v prirodzené obchodné a trhovo-remeselnícke centrum.

Dnes sa Ružomberok – srdce Liptova neustále rozvíja, rekonštruuje, a skrášľuje a stáva sa strediskom cestovného ruchu. Jeho centrálna časť je vyhlásená za pamiatkovú zónu. K NKP patrí súbor historických budov súvisiacich s osobnosťou Andreja Hlinku. Patrí k nim rímskokatolícky Kostol sv. Ondreja na Námestí A. Hlinku (1585), ktorý stojí na mieste menšej sakrálnej stavby zo 14. stor. Je to aj Pamätník Andreja Hlinku (v rokoch 1939-45 slúžil ako hrobka Msgr. A. Hlinku, Radnica – novorenesančná budova mestského úradu (1897).
K ďalším historickým objektom patrí Piaristický kláštor (1735), kláštorný kostol Povýšenia sv. Kríža (1806) a Piaristické gymnázium (1888), dnes sídlo rektorátu Katolíckej univerzity. S menom Andreja Hlinku sa spája najväčší kultúrny stánok v meste Kultúrny dom, poskytujúci aj ubytovacie a reštauračné služby. Pri prehliadke mesta nie je možné opomenúť Liptovské múzeum a Galériu Ľudovíta Fullu, umelca a výtvarníka svetového mena. Najväčšou pamätihodnosťou Ružomberka je prírodná rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec (1977).
V rámci prírodovednej časti je potrebné spomenúť vysoký potenciál prírodných hodnôt, národných parkov, prírodných rezervácií v priľahlých častiach Veľkej Fatry a Nízkych Tatier.

Okolitá príroda mesta ponúka pestrú paletu turistických trás i cyklotrás. Najväčším strediskom zimných športov je Skipark. Stredisko leží na úbočí Veľkej Fatry nad Ružomberkom v nadmorskej výške 930 – 1209 m/n.m, približne 2 km od centra mesta. Veľký lyžiarsky areál pozostáva z troch lokalít, ktoré sú vzájomne prepojené zjazdovkami a horskými dopravnými zariadeniami. Kabínková lanovka spája Hrabovo s hlavnou časťou lyžiarskeho strediska Malinô Brdo. Stredisko má 7 vlekov a štvormiestnu sedačkovú lanovku. Najdlhšia zjazdová dráha je dlhá 3600 m.
V letnej sezóne je Skipark zameraný na agroturistiku a v budúcnosti sa plánuje jeho prepojenie aj s Vlkolíncom.

---

Zaujímavé turistické strediská v okolí mesta
Medzi ďalšie  najznámejšie turistické strediská patrí Smrekovica, Donovaly. Pre turistov  je zaujímavé aj  okolie Likavského hradu, vrch Havránok, na ktorom sa nachádza neskoré keltské osídlenie, a nedá sa nespomenúť  neďaleká vodná nádrž  Liptovská Mara, ktorá len zvyšuje atraktívnosť okolia.  Nielen v meste,  ale aj v blízkom okolí sa nachádza veľa rekreačných a kúpeľných stredísk. Medzi najznámejšie patrí termálne kúpalisko Bešeňová s celoročnou prevádzkou, ďalej sú to kúpele Lúčky na liečenie ženských chorôb a kúpele Ľubochňa so svojim liečebným endokrinologickým ústavom, aj keď má skôr charakter medicínsky ako kúpeľný.

Vlkolínec stále živá dedina
Táto rázovitá obec bola  11.12. 1993 v Kolumbijskej Cartagene zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, čo potvrdzuje jej výnimočnú a univerzálnu hodnotu a potrebu jej ochrany v prospech celého ľudstva.
Nachádza sa tu zrubová dvojpodlažná zvonica (1770), zrubová rumpáľová studňa(1860) a barokovo – klasicistický kostol Navštívenia Panny Márie( 1875) V obci sa nachádza aj Roľnícky dom – muzeálny objekt s expozíciou pôvodného bývania.
Počas celého roka sa vo Vlkolínci uskutočňujú rôzne kultúrne podujatia, z ktorých najväčším je Nedeľa vo Vlkolínci organizovaná vždy prvú augustovú nedeľu.