Málaš

Rovinatý chotár obce sa rozkladá na terasách potoka Nýrica, ktorý preteká východným úpätím Pohronskej pahorkatiny a za Pohronským Ruskovom sa vlieva do Hrona. Po prvýkrát sa obec spomína v roku 1156 ako majetok ostrihomského arcidiakonátu. Majitelia sa stáročiami menili, obec držali mnohé šľachtické ale i zemianske rody. Dnešnou súčasťou obce sú tri osady, kde bývali panské majere – Dolná Arma, Malý Málaš a Pereš. Málaš býval vždy poľnohospodárskou obcou, pretože jeho charakter určovala úrodná orná pôda a kvalitné pasienky. Obyvatelia boli vychýrení pestovatelia a chovatelia – nositelia mnohých ocenení v súťažiach kvality obilia.
Vzdelávanie a kultúra sa do sedliackych rodín začala dostávať vďaka škole, dnes prezývanej stará škola, už od r. 1876. Väčší rozvoj vzdelanosti nastal po vzniku Československa. V štyridsiatich rokoch 20. storočia odoberali Málašania až 176 kusov slovenských, maďarských a nemeckých novín. Bolo tu niekoľko knižníc.

Prvý rímskokatolícky kostol, pôvodne gotická stavba, sa spomína už v r. 1323. Na začiatku 20. storočia vystavali v neogotickom slohu na jeho základoch kostol Panny Márie s freskami K. Rónaya v interiéri.
V obci bývalo aj niekoľko kúrií. Najstaršou obytnou budovou je kúria rodiny Foglárovcov z prelomu 17. a 18. storočia. Je to prízemná baroková stavba v tvare písmena L. Dom č. 228 je prestavaným zvyškom kúrie Veressovcov z 2. polovice 19. storočia. Na majeroch stávali ďalšie kúrie, zachovali sa iba sýpky. Výnimkou je zrúcanina trojpodlažného kaštieľa v Dolnej Arme, na ktorej ešte dnes vidno náročné architektonické riešenie.
V obci sa nachádza aj niekoľko exteriérových plastík a prícestných krížov. Pri starej škole je to Božia muka, ľudová práca z dreva, pred kostolom kríž, pri kúrii Raffayovcov rokoková socha sv. Jána Nepomuckého z r. 1761, v kaplnke Panny Márie z r. 1875 je obraz Sedembolestnej Panny Márie.

Rovinaté okolie obce je vynikajúcim terénom pre cyklistov. Kultúrny zážitok ponúka návšteva kaštieľa Eszterházyovcov v neďalekých Želiezovciach, kde pamätná izba Franza Schuberta pripomína letné pobyty tohto rakúskeho hudobného skladateľa, ktorý sa tam sa inšpiroval k tvorbe cyklu piesní Krásna mlynárka. V susedných Plavých Vozokanoch možno uvidieť 300 ročný strom hrušky.