Tajná

Opát vo Svätom Beňadiku vraj kedysi dávno prikázal mníchom spísať všetky obce sídliace medzi Hronom a Žitavou. Tí blúdili krajom, až napokon prišli do prekrásnej doliny, ktorou pretekal potok obkolesený pahorkami s hustým lesným porastom. Chlapi, čo tam klčovali stromy, vraveli, že ich príbytky sú skryté pred nepriateľmi, tajné, ale priateľov vďačne uvítajú. Z toho mnísi usúdili, že obec sa nazýva Tayna.
Isté je, že po prvýkrát sa Tajná, ktorá leží v severnej časti Pohronskej pahorkatiny v údolí potoka Širina, spomína v r. 1075 ako Taina. História jej chotára je však oveľa staršia. Rímske légie pobudli na slovenskom území až do 5. storočia n. l. a archeológovia v miestnych lokalitách – Medzihájom, na Podmáji a nad štrkárňou na Botkách objavili tri rímske stanice.

Prvá zmienka o obci prezrádza aj stredovekých vlastníkov chotára – beňadické opátstvo. Neskôr sa majitelia menili, Tajnú vlastnila Ostrihomská kapitula i šľachta. V polovici 17. storočia Tajnú vyplienili Turci. Na konci 19. storočia sa obec spojila so Šarovcami. Cez rodinné zväzky sa obec stala majetkom Révayovcov, posledných majiteľov šľachtického pôvodu, ktorí ju vlastnili do roku 1945. Najťažším obdobím Tajnej bola okupácia fašistickým Maďarskom v rokoch 1938 – 1945.
Medzi význačné historické pamiatky patrí barokový rímskokatolícky kostol z roku 1749, ktorý postavili na mieste pôvodného kostolíka z prvej polovice 14. storočia. Z 18. storočia pochádza mariánsky stĺp, z polovice 19. storočia kaplnky barokovo-klasicistická a neskoroklasicistická. Rodina Tajnayovcov, ktorá obec vlastnila po štyri stáročia, vystavala v roku 1840 uprostred parku s rozlohou 10 ha kaštieľ. Dnes budova slúži ako detský domov, park je prístupný aj verejnosti.
Za kultúrno-historickými pamiatkami možno ísť z Tajnej na všetky svetové strany. Na západ do Vrábľov za povesťou o skutočnej protitureckej pevnosti Zemnom hrade a potom do Národného archívu vín, ktorý je vytvorený v centre vinohradníckej oblasti stredného Požitavia. Severne, v Hronskom Beňadiku nájdeme národnú kultúrnu pamiatku – druhý najstarší kláštor na území Slovenska – Benediktínsky kláštor so súborom kláštorných budov, protitureckým opevnením a predovšetkým gotickým kostolom postaveným na románskych základoch. Na juhu, v Želiezovciach sa v kaštieli Esterházyovcov nachádza pamätná izba Franza Schuberta a v parku pamätník pripomínajúci tunajší pobyt veľkého rakúskeho hudobného skladateľa a pedagóga.