| |
|
Obec Gemerská Ves vznikla v roku 1960 zlúčením Hrkáča a Šankoviec. Podľa administratívneho členenia patrí do Banskobystrického kraja a do okresu Revúca.
Obec leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, na nive pri sútoku Východného a Západného Turca. Chotár po oboch stranách Turca prechádza z nivy na východe a na juhozápade do úzkych pásov pahorkatiny. Čiastočne je zalesnený dubovým lesom. V chotári miestnej časti Šankovce sú ložiská železnej rudy a ortuti.
|
|
Nadmorská výška stredu obce je 194 m., v chotári 189m.,/najnižšia/ a 308m., /najvyššia/.
História
|
|
Hrkáč /1274 Harkach, 1920 Hrkáč, maď. Harkáča/
Toto územie daroval kráľ Štefan V. hradčanom z Otročku, čo potvrdil v r. 1274 kráľ Ladislav IV. Obec sa vyvinula na starom osídlení. V r. 1427 tu mali zemepáni len 10 port. Sedliaci v 16. storočí ušli pred Turkami a obec sa stala zem. v 18. storočí tu pracovala Maša. V r. 1773 mala obec 14 zem. želiarov, 1828 53 domov a 431 obyvateľov. V 19. storočí obyvatelia sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom. Po roku 1918 bola obcou roľníkov a poľnohospodárskych robotníkov. V rokoch 1938 - 1945 obec bola pripojená k Maďarsku.
Jednotné roľnícke družstvo bolo založené v roku 1952.
|
|
Šankovce /1266 Raas, 1294 Sank, 1421 Sankfalua, 1920 Šankovce, maď. Sánkfalva/
Obec bola založená v r. 1266. Vznikla na území, ktoré patrilo Šankovi. V r. 1427 tu žili rodiny Sankfalvyovcov a Husovcov. V 15. storočí sa rozdelili na Horné a Dolné Šankovce, dočasne patrili premonštrátskemu prepošstvu v Jasove. V 16. storočí obyvatelia ušli pred Turkami, ale obec bola znovu zaľudnená. V 18. storočí patrila Steinicherovcom a Draskóczyovcom. Začiatkom 19. storočia mala 333 obyvateľov, v roku 1828 61 domov a 474 obyvateľov. Obyvatelia obce sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom.
Po roku 1918 sa stala obcou roľníkov a poľnohospodárskych robotníkov. V rokoch 1938 - 1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Jednotné roľnícke družstvo bolo založené v roku 1952.
|
|
Historické pamiatky:
Kaštieľ neskorobarokový (1768), klasicky upravený (1826)
Kaštieľ barokovo-klasicistický (1778), upravený (prvá polovica 19. storočia)
Kostol - rímsko katolícky, neskorobarokový (1784), interiér v historizujúcom slohu z konca 19. storočia.
|
|