Banská Štiavnica

Banská Štiavnica je starobylé banícke mesto nachádzajúce sa v srdci Štiavnických vrchov. Zakladacia listina mesta sa nezachovala, udelenie mestských práv mestu sa datuje na základe nepriamych skutočností do prvej polovice 13.storočia. Najstaršou pamiatkou dokazujúcou priamo existenciu mesta je kruhová vosková pečať z listiny z roku 1275. Táto pečať je najstaršou mestskou pečaťou s erbom mesta na území bývalého Uhorska a zároveň je i najstaršou pečaťou zdobenou archaickými baníckymi nástrojmi na svete.
Existencia, prosperita a postavenie Banskej Štiavnice je spojené s ťažbou a spracovaním drahokovových rúd. Zlatým vekom mesta bolo 18. a prvá polovica 19.storočia, kedy sa Banská Štiavnica stala baníckym centrom Európy. V roku 1740 sa tu napríklad vyťažilo okolo 600 kg zlata a 23 000 kg striebra. V tomto období tu pôsobili vynikajúci banský technici - Matej Kornel Hell a jeho syn Jozef Karol Hell ako aj vedec,matematik, kartograf a staviteľ Samuel Mikovíni. Ich zásluhou v okolí Banskej Štiavnice vznikol obdivuhodný systém vodných nádrží - tajchov, zdroj energie pre banskú a úpravárenskú techniku 2. polovice 18. storočia, ktorá patrila medzi vtedajší vrchol banskej techniky v baníctve.

Významné hospodárske a spoločenské postavenie Banskej Štiavnice v tomto období viedlo panovníčku Rakúska-Uhorska Máriu Teréziu v roku 1762 rozhodnúť o založení baníckej akadémii v tomto meste, pre výuku banských a hutníckych odborníkov pre všetky krajiny habsburgskej monarchie. Banícka akadémia bola pôsobiskom svetoznámych vedcov a odborníkov akými boli Jozef Jacquin, Mikuláš Poda a iný.
Hospodársky život mesta bol zdrojom budovania ojedinelého urbanistického sídla, akým Banská Štiavnica nesporne je.
Jedinečnosť pamiatok v symbióze s prírodným prostredím je predmetom ochrany spoločnosti pre súčasníkov a budúce generácie.
Hodnoty sústredené na území mesta a jeho okolí boli 11.decembra 1993 zapísané na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Námestie tvorí urbanistický komplex meštianskych domov budovaný v 15.storočí a začiatkom 16.storočia. Banskú činnosť v tomto priestore prezentujú štôlne, ktoré ústia do väčšiny týchto objektov. V centre námestia dominuje barokový morový stĺp so súsoším svätej Trojice postavený v rokoch 1759-1764 podľa návrhu Dionýza Stanettiho. Súsošie bolo viac krát reštaurované, posledne začiatkom 80-tych rokov, kedy boli pôvodné sochy nahradené kópiami a orginály boli umiestnené v expozícii Slovenského banského múzea na Starom zámku.

Nový zámok

Starý zámok:
Starý zámok je pôvodne románsky kostol postavený na začiatku 13. storočia, ktorý bol v polovici 16. storočia začlenený do fortifikačného systému mesta Banská Štiavnica a prestavaný na protitureckú pevnosť v štýle renesancie. Posledným významným stavebným zásahom bola prestavba hradnej veže v barokovom duchu. V priestoroch zámku je v súčasnosti umiestnená expozícia Slovenského banského múzea.
Kalvária:
Tvorí ju komplex sakrálnych stavieb postavený v neopakovateľnom krajinnom prostredí skalného vrchu Scharfenberg vytvárajúci výnimočný architektonický celok. Bola postavená v zlatom veku mesta v rokoch 1744-1751 z darov ťažiarov, obchodníkov a remeselníkov, ktorých erby sa dodnes nachádzajú na kaplnkách komplexu. Návšteva Kalvárie ponúka nádherné výhľady na okolitú krajinu Banskej Štiavnice, ktorej kraľuje povesťami opradený vrch Sitno.

Nový zámok:
Je to názov mohutnej strážnej a signalizačnej veže umiestnenej západne nad mestským osídlením, ktorá bola postavená v rokoch 1564-1571 v renesančnom štýle. Veža bola súčasťou fortifikačného systému mesta v časoch tureckých nájazdov. Po pominutí tureckého nebezpečenstva slúžila aj ako sklad čierneho prachu pre banskú činnosť a protipožiarna pozorovateľňa. V súčasnosti je v objekte expozícia Slovenského banského múzea o protitureckom boji na Slovensku. Z okolia objektu sú nádherné výhľady na mesto a blízke okolie Banskej Štiavnice.
Tajchy:
Unikátny systém vodných nádrží a jarkov v okolí Banskej Štiavnice na akumulovanie povrchovej vody bol zdrojom energie pre čerpacie stroje, úpravárenské a hutnícke zariadenia. Ťažiari ho budovali od 16.storočia do začiatku 20.storočia. O ich výstavbu sa zaslúžili hlavne Matej Kornel Hell a Samuel Mikovíni. K najvýznamnejším z nich patria: Počúvadlo, Veľka a Malá Richňava, Veľka Vindšachta, Evička, Klinger, Rozgrund, Veľký a Malý Kolpašský, Ottergrund.

Banské múzeum v prírode:
V areáli Ondrej šachty je pre návštevníkov vybudované múzeum s expozíciou banskej techniky a možnosťou fárania v starých banských dielach. Niektoré z nich, nazývané kresanice, boli vyrazené ručne pomocou želiezka a kladivka. V strojovni pri šachte Ondrej je vystavený najcennejší exponát múzea - vodostĺpcový ťažný stroj zo šachty Lill v Hodruši. Jeho historická hodnota spočíva v tom, že je to posledný existujúci stroj skonštruovaný na princípoch vypracovaných Jozefom Karolom Hellom.
Kontakt:
Radničné námestie 1, 969 24 Banská Štiavnica 1,
Tel.: 045/16 186,