| |
|
|
|
|
V Bošáckej doline, severozápadne od Nového Mesta n/V leží obec Haluzice, známej starobylými zrúcaninami opevneného kostolíka. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1398 pod názvom Halusych, prvá písomná zmienka o kostole je z 13. storočia, (rok 1477 Halhozycz, rok 1598 Haluzicz, rok 1773 Haluzicze). Maďarský názov obce bol Gallyas. Obec leží na okraji Bielych Karpát.
|
|
Vhodná cyklotrasa: Trenčianske Bohuslavice, Haluzice, Bošáca, Zemianske Podhradie, Nová Bošáca, hraničný prechod Březová na Moravu.
Trančianske Bohuslavice, Haluzice, Štvrtok n/V, Ivanovce, Melčice, Chocholná-Velčice a z týchto obcí do priľahlých dolín Bielych Karpát.
Prístup: vlakom z Trenčína a Nového Mesta n/V do Trenčianskych Bohuslavíc, autobusom z Trenčína alebo z Nového Mesta n/V.
|
|
Prvá písomná zmienka o haluzickom opevnenom kostole je z roku 1299 v dokumente, v ktorom sa hovorí, že kráľovské vojsko zaujalo od Matúša Čáka aj haluzický hrad. Bolo to za panovania posledného uhorského kráľa z roku Arpádovcov Ondreja III., ktorý mal spor s Matúšom. Keďže na pravej strane Váhu v tomto priestore nebol hrad ani hradisko, kostol bol opevnený ako krátkodobé útočište najbližšieho okolia v búrlivých dobách vojen. Okolo kostola sa ťahal ochranný kamenný múr s vežami a strieľňami. Zrúcaniny kostola boli reštaurované v roku 1968 a vidno ich v Považia.
Tesne pri zrúcaninách kostola sa tiahne asi 1 km dlhá, 200 m široká a 50 m hlboká Haluzická prierva, ktorá vznikla eróziou potoka v málo hlinitých bridliciach a dolomitoch tohoto flyšového pásma Bielych Karpát. Roklina sa neustále rozširuje. V roku 1870 sa cez ňu dalo ľahko prejsť po lávke. Dnes je chráneným krajinným územím.
|
|