| |
|
|
|
|
V katastri Bašoviec objavili archeológovia praveké neolitické sídlisko s volútovou keramikou i slovanské sídlisko.
Prvá písomná správa o Bašovciach je v zoborskej listine z roku 1113 - tá vymedzuje majetky opátstva sv. Hypolita na Zobore: " ... de villa Craco in villa Bessan in saltu Topol, ibi terminus terrae est" (Marsina, Codex I, 66).
|
|
V rokoch 1392 sa obec nazýva Bassoch, 1439 Bassowec, 1773 Bašovce.
Koncom 14. storočia Bašovce patrili Čachtickému panstvu, Ctibor pod vplyvom manželky Dobronochy vydal v Budíne 16. januára 1414 zakladaciu listinu agustiniánskej prepozitúry Panny Márie v Novom Meste nad Váhom a daroval jej dve dediny: Pobedim a Bašovce a túto fundáciu potvrdil aj kráľ Žigmund.
Podľa urbára z roku 1658 patrilo novomestskej prepozitúre v Bašovciach 12 poddanských usadlostí.
|
|
Názvy chotárnych častí Bašoviec v písomnostiach z týchto rokov sú čisto slovenské: Kútik, Za humny, Lúka, Oráčina, Ohrádka, Ragač, Rúbanica, Noviny, Kopanica.
Administratívne patrili Bašovce do Nitrianskej stolice, do slúžnovského okresu v Novom Meste nad Váhom, roku 1946 pričlenili ich do obvodu ONV v Piešťanoch a roku 1960 do okresu Trnava.
So susedným Pobedímom, ktorý sa vtedy dostal do okresu Trenčín, mali Bašovce spoločný notársky úrad, poštu a farský úrad.
Počet obyvateľov v obci bol pri prvom úradnom sčítaní roku 1869 412, 1900 513, 1921 517, 1940 493, 1971 456. Kataster obce meria 405 ha, nadmorská výška je 165 m n.m.
|
|