| |
|
|
|
|
Obec Hronský Beňadik leží medzi výbežkami Pohronského Inovca a Štiavnických vrchov, v údolí rieky Hron. Je to dávna križovatka ciest z juhu a zo západu, spájajúca Pohronie s Ponitrím. Ide o priestor stredného Pohronia severne od Slovenskej brány, oddeľujúcu teplú úrodnú pôdu a vinohradu od kopcovitého terénu s bohatými náleziskami rúd, najmä drahých kovov. Táto ťažisková geografická poloha určovala významné postavenie obce už v dávnej minulosti.
Dejiny a osudy obce, ale i celej lokality sú spojené s benediktínskym opátstvom. Obec má bohatú a dlhú históriu. Prvá písomná zmienka je z r. 1075, keď král Gejza I. dal postaviť kostol - trojloďovú baziliku a zároveň obdarúva opátstvo rozsiahlymi majetkami v Tekovskej, Hontianskej, Komárňanskej a Ostrihomskej župe a tiež dolnouhorských župách. Dá sa povedať, že uvedené majetky v podobe úrodných pôd, viníc, lúk a pasienkov, riek a rybníkov, sa rozprestierali od Dunaja po Tisu.
|
|
Počiatky osídlenia tohto územia však siahajú dávno do praveku. Archeologickými vykopávkami sa podarilo získať niekoľko kamenných nástrojov pochádzajúcich z obdobia mezolitu (stredná doba kamenná) a okolie terajšieho kostola sv. Egídia bolo osídlené už v období neolitu (mladšia doba kamenná), o čom svedčia nálezy vtedajšej primitívnej keramiky. Taktiež sa tu v údolí Hrona okolo r. 170 nachádzalo rímske táborisko odbojných Kvádov. Historicky je v obci doložené opevnené sídlisko z doby hallstattskej, kontinuálne osídlené v dobe veľkomoravskej, ako aj slovanské pohrebisko z 11. – 12.storočia.
V širokej palete architektonických pamiatok Slovenska zaujíma areál benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku popredné miesto. Jeho kultúrno-historický význam v minulosti, bohatá história, ako aj mimoriadna kvalita architektonického diela predurčil vyhlásiť tento objekt v roku 1970 za národnú kultúrnu pamiatku.
|
|
|
Benediktínsky kláštor a kostol
|
|
Kláštor na nevysokom skalnom ostrohu sa natrvalo vpísal do obrazu obce i širšieho krajinného rámca tzv. Slovenskej brány. Jeho stavebnou dominantnou je veľkolepý gotický chrám obklopený budovami nesúcimi výrazné znaky fortifikačného staviteľstva. Stavebná genéza celého kláštorného komplexu má viacero etáp.
Chrámový organ z roku 1714 patrí k najvzácnejším na Slovensku.
|
|
Architektonický výraz objektu je v súčasnosti poznamenaný rekonštrukciou a metódami pamiatkovej obnovy konca 19. storočia, predovšetkým jeho gotizujúcimi úpravami. Krušný osud pamiatky postupne premodelovával celok rôznych umeleckých kvalít. Medzi nimi vyniká predovšetkým ušľachtilá architektúra kláštorného chrámu.
Dnes je kostol a kláštor druhá najvýznamnejšia gotická stavba na Slovensku, právom nazývaná PERLA POHRONIA.
Dňa 16. a 17. septembra 2000 si obec pripomenie 925. výročie prvej písomnej zmienky o obci veľkými oslavami.
|
|
V roku 1713 na svätobeňadickej skale bola postavená kaplnka na počesť Božej Krvi, nakoľko bol od Tekovskej stolice odvrátený strašný trest moru. Od roku 1912 sa s menšími prestávkami konajú púte vždy v prvú májovú nedeľu až do dnešných dní. Je to nielen pútnické, ale i krásne oddychové miesto.
|
|