6. augusta 1928
sa narodil a zapísaný bol ako Andrew Warhola v Pittsburghu. Rodičia pochádzali z dediny Miková pri Medzilaborciach a v roku 1913 sa vysťahovali do Ameriky. Otec pracoval ako baník a zomrel v roku 1942. Matka s tromi synmi žila na hranici existenčného minima. Od detstva trpí Andy Warhol na pigmentačné poruchy.

1945 - 1949
študuje "Pictorial Design" na Carnegie Institut of Technology v Pittsburghu a štúdia ukončil titulom bakalára.

1949
odchádza do New Yorku a mení svoje meno na Andy Warhol. Pracuje ako náborový grafik pre moderné magazíny Vogue, Seventeen, The New Yorker, Harper´s Bazar a pre firmy Tiffany, Bonwitt Teller a obchod s obuvou L. Miller.

1950 - 1953
do New Yorku prichádza jeho matka, ktorá s ním v spoločnej domácnosti žije až do konca svojho života (1972).

1952
získava vyznamenanie ako tvorca novinových anoncií. Začína svoje súkromné kresliarske dielo vystavovať v newyorských galériách.

1954 - 1957
za svoju komerčnú grafiku dostáva vyznamenanie amerického Inštitútu pre grafické umenie; v roku 1956 a 1957 uznanie za tvorbu novinových anoncií z Art Directors Club. Od roku 1955 zamestnáva asistentov pre svoje objednávky. V roku 1957 sa podrobuje neúspešnej operácií, ktorej cieľom bolo skrášlenie nosa.

1958
začína sa zaujímať o prácu svojich kolegov Jaspera Johnsa a Roberta Rauschenberga.

1960
vracia sa k maľbe. Prvé maľby sú Comic- strip figury (seriály kreslených obrázkov) a prvé reklamy fľiaš Coca - coly.

1962
prvé obrazy dolárových bankoviek a dóz Campbell soup.

1963
natáča svoj prvý film. Keď sa zoznamuje s Lichteisteinovými maľbami Comic - strip v galérii Castelli, vzdáva sa tejto témy. Warholov ateliér sa stáva známy ako "umelecká továreň" - Factory a celý ateliér je dekorovaný striebornými fóliami. Poznávacím znakom jeho osoby sa stáva strieborná parochňa.

1964
realizuje monumentálnu objednávku pre newyorský pavilón pri príležitosti Svetovej výstavy v New Yorku: "Trinásť najviac hľadaných mužov". Pretože sa jednalo o známych bossov mafie, musel obrazy premaľovať. Z filmov stojí v popredí Empire a Fifty Personalities.

1965
v Paríži sa rozhoduje vzdať sa maľovania a v budúcnosti len filmovať. Kontakt so skupinou popmusic Velvet Underground.

1966
cesta do Chicaga. Film Chelsea Girls vzbudil ohlas.

1967
vychádzajú autobiografické knihy Index a S. Diary. Cesta do Cannes, kde bol premietnutý film Chelsea Girls. Na svojich cestách sa dáva Warhol zastupovať dvojníkom v striebornej parochni. Vznikajú ďalšie filmy.

1968
cesta do Stockholmu k prvej svojej európskej výstave. Smrteľne zranený pri atentáte, ktorý spáchala feministka Valery Solanas vo Factory. Leží dva mesiace v nemocnici. Jeho tvár je ešte viac bledá než predtým. Filmy Blue Moovie, Flesh režíruje už Paul Morrissey.

1969
prvé vydanie časopisu Inter/VIEW.

1971
prvé predstavenie Warholovej divadelnej hry Pork v New Yorku v divadle La Mama.

1972
znovu sa vracia k výtvarnej práci. Vzniká množstvo podobizní Mao-Cetunga. Prvýkrát v Nemecku.

1975
vychádza kniha The Philosophy of Andy Warhol (Od A k B a znova späť).

1976
zjavujú sa nové obrazové témy-Lebky, Kladivo a kosák.

1977
ďalšie témy obrazov Torsi.

1978
obrazy Tiene.

1979
Retrospektívne obrazy Prevraty, vychádza kniha fotografií Exposures (Odhalenie), stretnutie s nemeckým umelcom Jozefom Beuysom v Düssedorfe.

1980
podniká cesty po európskych veľkomestách.

1982
cesta do Pekingu a opätovne do Nemecka. Navrhuje plagát k filmu Querelle Rainera Wernera Fassbindera.

1985
kamuflažované podobizne, vlastné podobizne, série obrazov áut, veľká séria Poslednej večere podľa Leonarda da Vinci.

1987
práce na podobizniach Beethovena a začiatok série The History of American TV (Dejiny americkej televízie). Zomiera 22. februára po operácii žlčníka v New Yorku. Bohoslužby za zosnulého v katedrále sv. Patrika v New Yorku sa zúčastnilo vyše dva tisíc ľudí.

1988
aukcia 10 000 objektov z Warholovej pozostalosti u firmy Sotheby v New Yorku vyniesla 25 miliónov dolárov.

1991
5.októbra slávnostné otvorenie múzea v Medzilaborciach, pre ktoré zapožičala Warholova nadácia 12 obrazov.